Erich Mistrík
Komu u nás záleží na vede?
Vo veľkých mestách sa sobotňajšieho Pochodu za vedu zúčastnili tisíce ľudí, v Bratislave niekoľko desiatok. Ako je to možné?
"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík: Myslím na školu, Kultúra is not dead, Veda, Čistá politika, Nezaradené, Súkromné
Vo veľkých mestách sa sobotňajšieho Pochodu za vedu zúčastnili tisíce ľudí, v Bratislave niekoľko desiatok. Ako je to možné?
Spoločenskí vedci na Slovensku odmietajú spochybňovanie významu svojich disciplín, sú pripravení čeliť výzvam našej doby a hlásia sa k zodpovednosti za stav poznania spoločnosti.
Je to neustály zápas o to, ktorá veda je lepšia, užitočnejšia, teda ktorá získa lepšie hodnotenie, čiže aj vyššiu spoločenskú prestíž. Ale tento zápas vôbec nie je nutný.
Niektoré ľudské výkony sú vedou, iné vedou nie sú. Neviem, prečo tak často počúvam o tom, že hlavne tie „humanitné vedy" sú len pavedami, alebo vôbec nie sú vedami.
Demokratické hlasovanie o kvalite vedeckých poznatkov je skutočne nezmysel. Výskum buď je alebo nie je kvalitný, to je viac-menej objektívna realita. Problém nastáva, keď sa kritériá na hodnotenie kvality uplatňujú bez ohľadu na vedný odbor. A tu vzniká to „viac-menej".
Humanitné disciplíny nemajú u nás dobrú povesť: Donekonečna rozprávajú o svete, ale svoj predmet nevedia poriadne chytiť do ruky, lebo ho nemožno vidieť ako modrastý dym nad skúmavkou, ani ho nemožno odmerať ako množstvo molekúl v niečom. Vládne predstava, že sa títo ľudia len vykecávajú - píšu dlhé traktáty o ničom, rozprávajú nezrozumiteľným jazykom, v ktorom je plno abstraktných a nezmyselných slov. Predmety ich „výskumov" sa nedajú odmerať, dokonca mnohokrát ani riadne skúmať, len sa dá o nich špekulovať. Sú to také kecacie odbory. Ale aj tak som na svoj kecací odbor hrdý.