Ako na prípravu učiteľov po korone?

Autor: Erich Mistrík | 4.6.2020 o 17:36 | Karma článku: 4,97 | Prečítané:  1674x

Mnohí učitelia sa bez problémov vyrovnali so zavretím škôl, mnohých zaskočilo, mnohí situáciu nezvládli. Treba už uvažovať o poučení z tejto z nenormálnej situácie.

Školy boli koronou zasiahnuté radikálne, lebo nezastavili svoju činnosť, neprešli iba do domácich „kancelárií“, ale prakticky všetko museli robiť úplne inak ako doteraz. Čo fungovalo, nechajme tak, pozrime sa, čo najviac zlyhávalo. Nemám poruke prieskum (ten by bol veľmi užitočný), vychádzam len z medializovaných správ z rôznych škôl a od rôznych učiteľov.

Viacero správ hovorilo, že učitelia by radi „odučili“ všetko, čo je v Štátnom vzdelávacom programe, ale pri zavretých školách sa to nedá. Paradoxné je, že aj súčasný program nenúti učiteľov „odučiť“ (= odprednášať a vyskúšať?) všetko. Núti ich splniť ciele programu – ale to je možné aj bez toho, aby sa venovali všetkým témam z programu. Paradoxné je, že na to treba myslieť aj v „normálnej“ prevádzke škol, lebo vždy budú mnohé deti vynechávať z dochádzky do školy.

Prvé poučenie: Učitelia nemusia mať predstavu, že musia „odučiť“ všetko, ale musia byť schopní plniť ciele programu.

Niektorí učitelia okamžite prešli do virtuálneho priestoru a úplne inak pripravovali prácu so žiakmi. Iní zasa neboli vôbec pripravení na vyučovanie online. Nevedeli si vybrať témy ani metódy, nevedeli, ako overovať výsledkov žiakov, nevedeli stanovovať úlohy pre virtuálne prostredie, nevedeli, ako v tomto prostredí dávať žiakom spätná väzbu a hodnotiť ich.

Druhé poučenie: Učitelia musia byť schopní tvoriť si svoje hodiny aj v online prostredí – pripraviť si materiály, zvoliť metódy vyučovania i hodnotenia žiakov. (Tu nejde o technické zručnosti, tie sa dajú natrénovať a podľa medializovaných informácií ich aj učitelia relatívne rýchlo získali. Tu ide o didaktické schopnosti.)

Niektorí učitelia spočiatku prakticky nemohli učiť, lebo mali žiakov bez prístupu k internetu, bez podnetného domáceho prostredia, deti roztrúsené po rôznych ťažko identifikovateľných sídlach. Niektorí chodili z domu do domu a pracovali s deťmi individuálne, niektorí hádzali zadania a úlohy do schránok, iným chceli pomôcť mobilní operátori lacnými dátami pre deti a pre učiteľov. Pretože išlo väčšinou o chudobné prostredie, bolo jasné, že učitelia musia s nimi pracovať inak ako s „priemernými“ deťmi. A radšej ani netreba predstavovať, s čím zápasili učitelia na špeciálnych školách.

Tretie poučenie: Učiteľov treba starostlivo pripravovať aj na prácu s deťmi, ktoré nezapadajú do priemeru.

Niektorí učitelia si predstavovali, že budú rodičom posielať úlohy pre ich deti a kontrolovať plnenie. Úloh však bolo tak veľa, že sa to deti nezvládali a rodičia sa búrili. Navyše, mnohokrát zmätočné zadávanie úloh, nepripravené metodiky, nedostatočná komunikácia s rodičmi, prakticky zrušený osobný kontakt, prirodzene spôsobili mnoho nedorozumení medzi nimi.

Štvrté poučenie: Učitelia musia byť schopní pracovať s rodičmi.

Nevidel som v médiách jedinú zmienku o tom, že by učitelia v tejto situácii nezvládali odborný obsah svojho vyučovaného predmetu. Tí, ktorí mali ťažkosti, ich mali kvôli tomu, že neboli pripravení vybudovať si svoje vyučovanie v novej situácii. Neboli schopní prispôsobiť jej svoje metódy vyučovania, neboli schopní rešpektovať individuálne a veľmi odlišné podmienky žiakov doma.

Piate poučenie: Učitelia musia byť rovnako dobre pripravení v obsahu aj v didaktike predmetu.

A sme pri príprave učiteľov na vysokých školách. Korona ukázala, že ich univerzity asi dobre pripravujú z hľadiska odborného obsahu predmetov. Slabiny (tam, kde sa ukázali) sa však ukázali v didaktickej príprave učiteľov. Čo sa s tým dá robiť?

V novej situácii treba zásadne zmeniť didaktickú prípravu učiteľov na učiteľských fakultách. Príprava učiteľov dlhodobo a všeobecne pokrivkáva práve v didaktickej príprave a v pedagogickej praxi študentov. Dlhodobo má nedostatky v príprave študentov na prácu s rôznorodými triedami a so žiakmi z rôznych sociálnych prostredí (chudobné prostredie, deti imigrantov, deti cudzincov, deti s mentálnym alebo telesným postihnutím a pod.).

Sú dve možnosti, ako naštartovať zmenu.

Prvá možnosť: Na vysokých školách sa skôr či neskôr rozbehne príprava nových akreditačných spisov cez novú Akreditačnú agentúru. Neviem, kedy a ako to prebehne, ale v najbližších dvoch rokoch zrejme áno. Podľa skúseností z minulosti sa dá predpokladať, že univerzity pripravia svoje študijné programy podľa kritérií akreditácie.

Ak by si Akreditačná agentúra uvedomila, že školy prispôsobujú svoju činnosť kritériám akreditácie, mohla by svoje kritériá pre školy a svoju politiku voči ministerstvu postaviť tak, aby prispela k radikálnym zmenám v didaktickej príprave budúcich učiteľov.

  • Žiadať vyšší pomer počtu didaktických predmetov, ich hodín a kreditovej dotácie oproti ostatným, tzv. odborným predmetom;
  • žiadať radikálne predĺženie a prehĺbenie predagogickej praxe na školách;
  • tlačiť na ministerstvo, aby konečne vytvorilo podmienky pre systém tzv. cvičných škôl, ktoré by úzko spolupracovali s univerzitami;
  • žiadať od ministerstva, aby podstatne prepracovalo systém cvičných a uvádzajúcich učiteľov na školách, aby vytvorilo pre nich organizačné, obsahové aj finančné podmienky;
  • dôsledne žiadať garanciu učiteľských štúdií na univerzitách cez didaktiku predmetu a postaviť ju na jednu úroveň (skutočne na jednu úroveň, nie formálne) s garanciou odborného obsahu predmetu;
  • vyžadovať od učiteľských fakúlt systematický pedagogický výskum a publikácie orientované na výchovu a vzdelávanie (výskumy v školách, učebnice, spoluprácu so školami a pod.) – v učiteľských štúdiách im prisúdiť rovnakú váhu (skutočne rovnakú váhu, nie formálne) ako tzv. odborným výskumom;
  • postaviť kritériá tak, aby na univerzitách mohli bez problémov vyučovať učitelia z praxe bez akademických titulov – a neznižovali rating vysokých škôl nedostatkom titulov a publikácií.

Možností je veľa. Akreditačná agentúra má veľkú moc aj zodpovednosť. Môže vyvinúť tlak, aby sa príprava učiteľov radikálne zmenila, aby boli učitelia pripravení aj na neočakávané situácie a na narastajúcu rôznorodosť žiakov a prostredia, v ktorom vyučujú. Alebo môže postaviť kritériá podľa doterajšej praxe a v hodnotení univerzít si v podstate nevšímať, aký je výstupný produkt – absolvent, teda v tomto prípade budúci učiteľ.

Druhá možnosť: Bolo by úžasné, ak by univerzity samotné, aj bez tlaku Akreditačnej agentúry nanovo premysleli prípravu učiteľov, v podstate podľa tej istej logiky. Bolo by úžasné, ak by univerzity aj žiadali od Akreditačnej agentúry, aby jej budúce kritériá rešpektovali potreby dôkladnej didaktickej prípravy učiteľov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zvoliť generálneho prokurátora je len prvý krok

Vypočutia trvali 36 hodín, voľba mala byť už v tieto dni.


Už ste čítali?