Kam týmto smeruje r.-k. cirkev?

Autor: Erich Mistrík | 23.1.2019 o 10:10 | Karma článku: 10,03 | Prečítané:  7384x

Rímsko-katolícka cirkev si žiada právo posudzovať všetky návrhy zákonov v tejto republike. Ale prečo?

Konferencia biskupov Slovenska sa voči oponentom ich návrhu bráni úplne prirodzene: Veď vy všetci môžete požiadať o podobný vstup do tvorby zákonov. Podporme ich argument tým, že u nás patrí medzi registrované cirkvi aj Bahá´i spoločenstvo aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí. Môžu predsa aj ony, a ony nie sú kresťanské. Takže ak by ostatní nasledovali príklad rímskych katolíkov, štát by sa neviazal na kresťanstvo (čo mu zakazuje Ústava SR.)

Doplňme ešte jeden argument v prospech ich žiadosti: Prečo by práve náboženské spoločnosti nemohli pripomienkovať návrhy zákonov? Veď každý človek v tomto štáte má právo na svoj svetonázor a nie je tu možné ľudí diskriminovať na základe svetonázoru.

Všetky registrované cirkvi sa môžu ozvať – Aj my chceme!

Vynorí sa však otázka: Ak cirkvi a náboženské spoločenstvá majú také právo, prečo ho majú iba ony? Prečo nie aj iné občianske združenia, nadácie, dobrovoľnícke a záujmové zväzy?

Žiadna náboženská viera v tomto štáte nie je oficiálnou vierou, ale je súkromnou vecou občana. Nemôže byť dôvodom na aktivitu štátu, lebo „SR sa neviaže...“.

Združenie veriacich občanov preto nemôže byť súčasťou oficiálnych štruktúr štátu, ktoré by mali povinne pripomienkovať návrhy zákonov. Združenie veriacich občanov je záujmovým združením ľudí, ktorí v niečo veria a prihlasujú sa k nejakým aktivitám. Lenže aj členovia Združenia zberateľov historických vozidiel v niečo veria a niečo robia. Ak môže jedno záujmové združenie žiadať o vstup do legislatívneho procesu, môže to urobiť každé z nich.

Pri žiadosti KBS neobstojí argument, že najväčšia cirkev u nás zastupuje desiatky percent obyvateľov Slovenska. Nezastupuje, nie je žiadnym zastupiteľským orgánom. Ak sa niekto prihlási k niektorej z cirkví, to neznamená, že jej dáva právo rozhodovať o ňom. Občan sa len prihlási k tej podobe svetonázoru a k tej podobe rituálov, ktoré daná cirkev stelesňuje – ale neodovzdáva jej žiadnu moc.

Vstup do legislatívneho procesu nesmie byť podľa zákonov SR viazaný na náboženstvo.  Ak sa organizovaná skupina, ktorá vyznáva nejaký svetonázor, chce stať súčasťou legislatívneho procesu, môže do neho vstúpiť ako skupina občanov s určitými záujmami – ale nie ako skupina občanov, ktorá by chcela do zákonov vnášať svoje svetonázorové predstavy. Lebo zákony tejto republiky nemajú vychádzať z náboženstva či iného svetonázoru.

Lenže aké záujmy môže prezentovať r.-k. cirkev v legislatívnom procese? Zmyslom pôsobenia tejto (aj iných cirkví) je šíriť určitú podobu svetonázoru. Preto je logické, že každá cirkev by chcela posudzovať návrhy zákonov z hľadiska, či zodpovedajú jej vierouke a jej svetonázoru. Lenže presne to je v Slovenskej republike zakázané.

Asi nie je ťažké domyslieť si motívy r.-k. cirkvi.

Tento text vlastne nehovorí nič nové, čo by sa už mnohokrát nepovedalo. Ale niektoré argumenty asi treba neustále opakovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?