Ľahostajné mlčanie vysokoškolských učiteľov

Autor: Erich Mistrík | 16.11.2018 o 18:21 | Karma článku: 8,65 | Prečítané:  3438x

Už mnohí skonštatovali, že vysoké školy väčšinou mlčia pri tomto plagiátorstve. Vlastne učitelia mlčia. Treba sa však pýtať prečo...

Nikoho nemožno ľahko ospravedlniť, pretože je hanebné zostať ticho pri takej nehanebnosti:

Najprv si pomýliť doktorandské štúdium a rigoróznu prácu, potom ju zatajiť, potom sa tváriť, že potrebujem zhromaždiť materiály, kým odtajním, celý čas sa tváriť ako kombinácia mŕtveho chrobáka a nevinného decka, ktorému chcú ublížiť.... Je hanebné mlčať aj pri sledovaní takej nehanebnej pomoci, akú mu mnohí poskytujú...

Zopár škôl a zopár učiteľov vysokých škôl sa ozvalo. Je možné, že by ostatní učitelia nemali dôvod na protest proti takému podvodu?

Nemyslím si, že existuje relevantný dôvod na mlčanie. Veď mnohí v súkromí, v kanceláriách, na chodbách ani nemlčia. Rozhodného odsúdenia celého podvodu som počul dosť. Ale učitelia s tým nejdú na verejnosť.

Určite mlčia tí, ktorých nadriadení majú podobný problém. Je to ľudsky pochopiteľné, aj keď profesionálne – práve pri tvorivých pracovníkoch – to pochopiteľné nie je.

Ale mlčia aj mnohí iní, ktorí sa nemusia báť sankcií. Akoby im bolo jedno, či sa verejne vyjadria alebo nie. Akoby sa šírila rezignácia na verejné funkcie univerzity.

Nikto nenúti učiteľov verejne vystupovať. V náplni ich práce je vedecký výskum, publikovanie výsledkov výskumu, práca so študentmi a iné činnosti podľa pokynov vedúceho.

Vstup do verejných diskusií, vyjadrovanie sa k verejným problémom tam nie je.

A tak vysokoškolských učiteľov aj náš školský systém hodnotí. Koľko grantov na výskum si získal, koľko si publikoval a koľko študentov si vychoval. Nikto sa nepýta, do koľkých verejných diskusií si vstúpil, kde a ako si propagoval výsledky svojho výskumu, či vôbec popularizuješ svoje výsledky, či napĺňaš iné funkcie univerzity mimo výskumu a učenia.

A tak učitelia zháňajú granty, naháňajú publikácie, vypĺňajú rubriky v akreditačných spisoch, počítajú svojich študentov...

V tom všetkom nič nemotivuje učiteľov vysokých škôl, aby sa verejne vyjadrovali k verejným problémom. Ani rôzne formálne spracované „morálne kódexy“ vysokoškolského učiteľa nemotivujú. Tak prečo si komplikovať život verejnými vyhláseniami?

Ale tu je podstata veci. „Nič ich nemotivuje“ znamená, že nikto ich nenúti, ani nepodporuje, ani neláka, aby sa vyjadrovali. Ak túto motiváciu nemajú v sebe, tak zostanú uzavretí vo svojich učebniach a kanceláriách.

Vysokoškolský učiteľ by mal byť intelektuálom - a taký človek by mal vstupovať do verejných diskusií. Títo ľudia majú najvyššie vzdelanie v krajine, teda by mali vidieť najďalej a najhlbšie. Pripravujú budúcu inteligenciu, teda by ich hodnoty asi mali byť založené hlbšie ako hodnoty zamestnancov iných inštitúcií.

Naše vysoké školy sa však stali fabrikami na výskum, na získavanie grantov a na získavanie študentov. Nie sú miestami intelektuálnych tvorivých diskusií. Vlastne sú, ale len v pracovných tímoch, ktoré väčšinou riešia úzky vedecký problém – tam sa diskutuje. Ostatné diskusie v kolektívoch sa väčšinou orientujú na riešenie byrokratických problémov.

Nezostal čas ani chuť vážne v diskusiách premýšľať o verejných problémoch. Učitelia majú na ne názor – ale väčšinou im nezáleží, aby ho prezentovali verejne. Ťažko povedať, že nechcú... skôr vzniká dojem, že je to mnohým jedno.

Je to tragédia, ale ľahostajnosť je asi aj jednou z príčin biedy slovenského vysokého školstva.

Na školách je mnoho múdrych a rozmýšľajúcich ľudí. Ale sú ľahostajní.

Mnohí sú ľahostajní voči tomu, či sa výsledky ich výskumu dostanú na verejnosť. Voči tomu, či ich verejnosť bude akceptovať alebo nie. Voči neférovým praktikám, ktoré rozožierajú atmosféru na vysokých školách. Voči hraniu sa na vedecký výskum. Voči odfláknutiu práce so študentmi.

Mnohým je dokonca jedno, čo si bude slovenská verejnosť myslieť o ich škole.

Nemôžem zovšeobecniť na všetkých učiteľov vysokých škôl. Píšem len o atmosfére, ktorú na školách stretávam.

Ľahostajnosť intelektuálov však pomáha viesť tento štát do pekla.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ruskovi prihára aj pri zmenkách. Zatiaľ komentuje len objednávku vraždy

Bývalý šéf Markízy má viac ako rok na nohe sledovací náramok.

Autorská strana Matúša Krčmárika

Už je čas nechať Britov ísť

Zmeniť môžeme len to, ako sa budeme k sebe správať. A to sa buduje práve teraz, keď sa hovorí o rozchode.


Už ste čítali?