Zaobídeme sa aj bez ministerstva školstva

Autor: Erich Mistrík | 9.10.2017 o 12:30 | Karma článku: 11,73 | Prečítané:  3524x

Kroky ministerstva školstva stále viac ukazujú jeho absolútnu zbytočnosť. Učitelia by mali meniť školy sami.

Je škoda opakovať slová o tom, čo (ne)spôsobili všetci ministri školstva za posledných 28 rokov. Je škoda opakovať, že strácame miliardy z eurofondov, pretože tečú práve cez toto – v dôsledku toho asi najbohatšie – ministerstvo. Je škoda stále sa rozčuľovať nad výberom neschopných a ešte neschopnejších do tohto úradu.

Napriek všetkému totiž naše školstvo stále existuje. Doráňané (nemá peniaze, ale má reformy), pourážené (šampón pre ministerku, nech učitelia štrajkujú cez prázdniny), znevažované (učitelia majú stále nejaké voľno), pokazené (výsledky PISA a iných), nedokŕmené (učebnice a učebné pomôcky), zmätené a preťažené (staré alebo nezmyselné zákony a byrokracia).

Napriek tomu všetkému sa deti učia a učitelia vychovávajú, školské jedálne vydávajú obedy, školské budovy nepadajú.

Veľmi ťažko sa hľadá niečo zásadné, čo ministerstvo školstva za desiatky rokov skutočne prinieslo do fungovania školstva. A predsa sa niečo zásadné od r. 1989 zmenilo:

Ľudia v školách pomaly, veľmi pomaly, ale stále viac, začínajú chápať, že ak školu nezmenia oni sami, ministerstvo im v tom nepomôže. Bez toho, aby sa „hýbali“ schopní učitelia, schopní riaditelia, by sa naše školstvo už dávno zrútilo.

Hoci peniaze pre školy nie sú a nebudú (aj keď cez ministerstvo prechádzajú stovky miliárd), sú učitelia i riaditelia schopní písať malé regionálne projekty i veľké európske projekty, sú schopní organizovať fungovanie školy aj si efektívne upravovať obsah vzdelávania. Dokážu si pomôcť aj bez toho, aby to dostali príkazom z ministerstva.

V situácii, keď ministerstvo nie je schopné vybudovať efektívny systém vydávania učebníc, si učitelia sami tvoria vlastné učebné materiály a pomôcky.

V štáte, kde systém školstva systematicky segreguje „slabých“ a „talentovaných“ žiakov, dokážu mnohé školy samé vytvoriť efektívny systém podpory pre tých „slabých“.

Keď systém akreditácií vysokých škôl bráni poriadnemu rozvinutiu didaktík a praxe na vysokých školách, učitelia sami získavajú zručnosti v kurzoch či „samoštúdiom“ a vzájomnou pomocou.

V čase, v ktorom štát neplní svoje povinnosti voči školstvu, jeho úlohu často preberajú mimovládne organizácie a občianske združenia. Pomáhajú v organizácii neformálnych kurikulárnych aktivít, ponúkajú desiatky učebných materiálov a učebných pomôcok, vysielajú učiteľov na stáže do zahraničia a dovážajú zahraničných odborníkov, dokonca mnohokrát aj metodicky podporujú školy.

 A tak ďalej.

Napriek všetkému, naše školstvo – ako-tak – funguje. Nefunguje vďaka ministerstvu, ktoré má stanoviť jasné rámce a vytvárať preň podmienky. Funguje napriek všetkým snahám ministerstva školstva. Funguje vďaka samostatnej aktivite učiteľov, riaditeľov, mimovládok, často už aj vďaka rodičom.

Mnohí z týchto nie sú motivovaní, iní sú pohodlní, vyľakaní až neschopní. Ale veľa z nich pochopilo, že ak sa nezdvihnú oni, nikto školstvu nepomôže.

Asi to tak má byť. Títo ľudia najlepšie poznajú situáciu škôl. Ľudia zo škôl a z ich blízkeho okolia nech pomôžu školám. Ministerstvo im nepomôže, ale urobí všetko pre to, aby im situáciu skomplikovalo.

Preto ho treba konečne zrušiť.

Alebo mu aspoň zobrať čo najviac kompetencií.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.


Už ste čítali?