Neodolateľne sa vnucuje otázka: Ako utečenci dokážu, že sú kresťania?
(Nasledujúci text je ironický, zlostný a vôbec nie je objektívny. Reaguje totiž na neľudské uvažovanie. Kto sa urazí pre iróniu, nech ho nečíta.)
Ak si predstavíme, že mnohí z nich nemajú ani základné osobné doklady, lebo ich buď po ceste postrácali, alebo pred útekom vôbec nemali čas hľadať doklady, alebo im doklady zobrali prevádzači – pochybujem, že budú mať nejaké doklady o svojej kresťanskej viere.
Takže v slovenskom utečeneckom tábore začne dokazovanie:
Možno utečenci dokážu odrecitovať Verím v Boha, Otca všemohúceho... – veď ak človek uteká z krajiny, kde sa nedá žiť, urobí všetko pre to, aby ho niekde prijali. Ale vyznanie viery asi nebude stačiť. Asi sa naučia aj Otče Náš. Možno ukážu svedectvo, že boli riadne pokrstení. Alebo prinesú záznam z birmovky? Alebo podpisy kňaza do denníka po každej spovedi, niečo ako prezenčnú listinu zo spovedí? Alebo fotografie svojich rodín pod vianočnými stromčekmi za posledných 5 rokov?
Ani zlatý či medený krížik na krku asi nebude stačiť, veď to môže byť obyčajný dekoratívny predmet a nie vyjadrenie viery.
Tak ich možno budeme skúšať zo znalosti Nového Zákona a katechizmu...
Tešme sa, že J. Mikloško uvažuje, ako a koľko ľudí zachraňovať. Buďme vďační v našej nedôstojnej diskusii, že niekto vôbec uvažuje o prijímaní nejakých utečencov.
V návrhu J. Mikloška však zaráža tá krutá selektívnosť.
Jeho úvahy ukazujú, že kresťania sú „tí naši“. Treba chrániť tých našich bratov a sestry vo viere. Treba kričať na poplach, lebo kresťanom odrezávajú hlavy. O iných nech sa starajú tí, ktorým sú zasa tí iní bratmi.
Takže rímsko-katolíckych utečencov na Slovensko a do Poľska, anglikánskych do Veľkej Británie, pravoslávnych do Ruska... a všetkých moslimov na Stredný Východ alebo do severnej a východnej Afriky, prípadne na Filipíny. A homosexuálov do Írska.
Na Slovensku sa tomu hovorí „Bližšia košeľa ako kabát“. Alebo obyčajná krutosť?
Zabudlo sa totiž na to, že živí ľudia nie sú kabáty. Že ak niekomu ide o život, ak je niekto ochotný podstúpiť strastiplnú cestu stovky kilometrov, tak je asi jedno, či je kresťan alebo ne-kresťan. Potrebuje pomoc ako človek, nie ako kresťan.
Kresťanská láska k blížnemu aj všeobjímajúca láska boha by si asi žiadali pomáhať všetkým. Ale ak chceme rozdeľovať utečencov na kresťanov a ne-kresťanov, potom by tí Taliani mali byť dôslední – z mora vyťahovať len kresťanov, ostatných hádzať späť. Veď aj Taliansko je kresťanská krajina.
Ešte na jednu vec sme tu zabudli. Slovensko nie je len kresťanskou krajinou. Pri poslednom sčítaní ľudu na Slovensku viac ako 725 000 ľudí uviedlo, že sú bez náboženského vyznania. Aj oni si chcú uplatniť svoj nárok: Vyťahujte z vody ľudí, ktorí neveria v žiadneho boha!
Možno to so zachraňovaním kresťanov pán Jozef Mikloško myslel len ako nepodarený vtip.
