reklama

Nebojím sa o Slovensko

Počúvam obavy o osudy Slovenska. Skeptici niekedy pridávajú, že to záleží od mladej generácie – a na tú počúvam ponosy, ktoré nedávajú veľa nádeje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (46)

Mládež sa vraj o nezaujíma o nič iné, len o jedlo a prepych, nemá úctu voči starším a trápi svojich učiteľov.

Takto si vraj vzdychol Sokrates pred 2 400 rokmi.

O súčasnej mládeži radi hovoríme niečo podobné – je stále hlúpejšia, nemá o nič záujem, v škole sa o nič nesnaží, zaujímajú ju len mobily, celebrity a chce si iba užívať sveta. Ak by to od antiky platilo o každej mládeži, už by sme dávno boli v značne hlbokej priepasti.

Na vysokých školách si tiež niekedy povzdychneme:

Študenti zanedbávajú svoj osobný rast. Nevážia si vzdelanie a vedia stále menej, pravopis je im ľahostajný, svoje práce odpisujú z internetu, nechodia do knižníc, ulievajú sa z prednášok, ide im len o získanie diplomu, chcú si len predĺžiť mladosť, atď.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Iní zasa hovoria, že si súčasná mládež neváži možnosti Európskej únie (napr. voľné cestovanie), neváži si ohromné technologické možnosti (všadeprítomný internet a mobily), neváži si svoje veci (lebo sú okolo nej preplnené obchody s tovarom). Neváži si ani demokraciu.

Koľkože to majú rokov?

Najstarší vysokoškolskí študenti majú okolo 25 rokov, narodili sa teda v roku Nežnej revolúcie a pri našom vstupe do EÚ mali 15 rokov. Najmladší študenti sa narodili už do Slovenskej republiky a pri vstupe SR do EÚ mali 8 rokov.

Keď im rozprávam o tom, s akými obrovskými ťažkosťami sa z komunistického Československa cestovalo na Západ, neveria a hľadia na mňa očami ako...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Presne tak isto, ako som ja v chlapčenskom veku hľadel na bývalých partizánov, ktorí nám prišli do školy porozprávať o SNP. Ich obetiam sme totiž vôbec nerozumeli a jediné, čo nás chlapcov zaujímalo, boli tanky a samopaly z druhej svetovej vojny.

Súčasná mládež sa možno rovnako málo zaujíma o 17. november. Ale možno má ten nezáujem reálny dôvod.

Tie deti vyrástli vo svete demokracie, slobodného pohybu po svete informácií, slobodného rozhodovania každého z nás o svojom osude. Dnešní študenti vysokých škôl (= dospelí ľudia) o Nežnej len počuli, EÚ považujú za samozrejmosť a komunizmus je pre nich hlboká história.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Človek však bez poznania histórie opakuje staré chyby. Človek sa bez poznania spoločenských a kultúrnych súvislostí stane obeťou mocných (alebo obeťou médií). Človek sa bez riadneho zvládnutia svojho materinského jazyka (štylizácie, gramatiky, metafor...) nevyjadruje presne a iní mu neporozumejú. Človek ľahostajný voči vzdelávaniu sa čoraz ťažšie uplatní na pracovnom trhu.

Tak sa hovorí o našej mládeži, preto Slovensko asi čaká smutná budúcnosť.

A predsa neverím týmto katastrofickým víziám.

Bol som nedávno na stretnutí asi stovky mladých ľudí. Celé stretnutie, od organizácie až po detaily programu pripravila malá skupina z tejto mládeže. Bolo v tom veľa improvizácie, občas nedotiahnutý obsah aj organizácia. Ale bolo v tom veľmi veľa chuti a nadšenia niečo urobiť pre seba aj pre ostatných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Malá skupinka študentov dokázala takmer tri hodiny udržať vo vare a v pozornosti asi sto mladých ľudí. Samozrejme, že najväčší úspech mal tanečný zápas, ale veľmi nezaostávali ani iné body programu, vrátane súťaže vo vedomostiach a zručnostiach.

Tá malá skupina mladých ľudí aj tá veľká „masa“ mládeže ukázali niekoľko dôležitých vecí:

Všetci mali záujem o to, čo sa deje. Všetci sa chceli zúčastniť a spolupracovať. Každý chcel prispieť. Všetci mali zmysel pre humor a dokázali sa zasmiať aj sami na sebe. Každý bol ochotný okamžite vstúpiť do zábavy, ale aj vystúpiť z nej a zahĺbiť sa do „vážneho“ rozhovoru. Nezatajovali svoje starosti, nezľahčovali ich, hoci sa prišli zabaviť. Ktokoľvek prichádzal s doplňujúcimi nápadmi. Ak sa niečo nepodarilo, zasmiali sa a išli ďalej.

Všetci mali dostatok energie a chceli ju venovať spoločnej veci. Tou „vecou“ bola hlavne zábava, ale v tej zábave prejavili dôležité sociálne zručnosti – schopnosť vyjednávať, chuť a schopnosť spolupracovať, schopnosť kompromisov, ochotu pomôcť, jasné postoje, pevné názory, schopnosť argumentovať, schopnosť riešiť problémy a konflikty, tvorivosť, zodpovednosť, humor, presné vnímanie sociálnych vzťahov, nadhľad nad situáciou i nad sebou samým...

Preto sa nebojím o Slovensko. Reči o zvlčilej mládeži, ktorá nemá o nič záujem, asi budú len sťažovaním sa starších generácií, že mládež sa nezaujíma o to, o čo majú záujem starší.

Ťažko sa s tým starší zmieria a určite treba robiť veľa preto, aby mládež registrovala to, čomu veria staršie generácie. Ale mládež nemôže mať tie isté záujmy. Vyrastá v inom svete, prináša si iný pohľad na svet. Dôležité je, že má jasno vo svojich hodnotách, vie sa prejaviť a dokáže spolupracovať v mene spoločnej veci.

Erich Mistrík

Erich Mistrík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  218
  •  | 
  • Páči sa:  251x

"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík:  Myslím na školuKultúra is not deadVedaČistá politikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu