Ministerstvo má svoje podriadené organizácie, a tie si prizývajú na pomoc ďalších expertov zo škôl. Títo ľudia diskutujú napr. o štruktúre štátneho vzdelávacieho programu, o obsahu školských predmetov, o počte hodín, o názvoch predmetov, o cieľoch vzdelávania, o ukončení každého stupňa vzdelávania, o vhodných učebniciach – teda o všetkom, čo treba vo vzdelávaní odborne posúdiť.
Odborníci na ústavoch aj učitelia-odborníci v komisiách poznajú situáciu na školách, mnohí z nich aj na školách pracujú. Ich odborné vzdelanie a skúsenosti sú predpokladom pre skutočne profesionálne rozhodovanie.
Aj úradníci na ministerstve školstva majú vzdelanie. Niektorí dokonca pracovali na školách. Ak sa však stali úradníkmi na ministerstve, mali by veci zúradovať z hľadiska legislatívy a nie odborne posudzovať to, čo pred nimi odborne posúdili iní.
Lenže slovenské ministerstvá (a väčšinou aj ich najvyšší úradníci, teda ministri) zrejme vedia všetko lepšie ako tí, čo o problémoch uvažovali pred nimi.
A tak sa nižší aj najvyšší úradníci na ministerstve školstva zamýšľajú nad detailmi: Uvažujú o vhodnom počte hodín pre jednotlivé predmety. Hľadajú vhodný obsah maturity. Zamýšľajú sa nad obsahom testovania na školách. Počítajú vhodné počty žiakov na odborných školách. Potom verejnosť počúva nasledovné perly:
Matematika zvyšuje logické myslenie.
Joga patrí do škôl.
Zavedieme viac hodín informatiky (angličtiny, slovenčiny, dejepisu, telocviku, matematiky...) – už sa v tomto zozname vyskytol asi každý predmet.
Deti majú naspamäť poznať preambulu ústavy.
Kominárskych učňov treba toľko a toľko.
A ďalšie.
Najnovšie sa na ministerstve školstva zamysleli nad názvom vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, lebo zistili, že sa volá tak isto ako predmet na gymnáziách.
Názvy oblasti a predmetu hovoria o obsahu, preto im treba venovať pozornosť. Ale o tom predsa v minulosti už uvažovali komisie a odborné ústavy, ktoré štát platí. Majú sa k tej istej problematike odborne vyjadrovať ešte aj úradníci na ministerstve?
Hoci je názov školského predmetu dôležitý, z hľadiska perspektívy centrálneho riadiaceho orgánu by mal byť detailom, s ktorým ministerstvo nestráca čas, lebo prácu už urobili iní. Rovnako by malo pristupovať k hodinovému rozsahu predmetov, k obsahu maturity, atď. - Veď túto prácu už urobili podriadené inštitúcie.
Ale zrejme im ministerstvo nedôveruje.
Možno ak by ministerstvo viac dôverovalo ľuďom, ktorí v jeho rezorte pracujú, nemárnilo by čas uvažovaním o detailoch školstva. Mohlo by sa venovať skutočne dôležitým veciam:
Napríklad premýšľaniu o tom, ako na Slovensku vybudovať takú modernú koncepciu školstva, ktorá by dokázala prežiť najbližšie parlamentné voľby.
Alebo ako vyriešiť spravodlivé financovanie školských klubov.
Alebo ako vybudovať efektívny systém tvorby a vydávania učebníc.
Alebo ako vybudovať taký systém odborného posudzovania v školstve, ktorému bude ministerstvo plne dôverovať...
