reklama

Malo by školstvo reagovať na okupáciu Krymu?

Zatiaľ sa zdá, že naše školstvo si udalosti v Kyjeve a na Kryme nevšimlo. Aspoň nie oficiálne. Žeby sa tieto udalosti školstva veľmi netýkali? Je školstvo príliš ďaleko od týchto udalostí? Určite nie, týkajú sa nás všetkých a školstvo nemôže stáť bokom. Okupácia Krymu by sa mala v našom školstve odraziť. Aké sú možnosti?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

V slovenskom školstve sme si už vyskúšali reakcie na aktuálnu politickú situáciu.

Keď sme sa pripravovali na vstup do EÚ, do NATO, do OECD, učitelia občianskej výchovy na školách dostávali neustále nové materiály, odporúčania a príkazy z ministerstva i zo školských rezortných úradov, ako reagovať. Spúšťali sa propagačné kampane, ktoré mali žiakov a študentov informovať, čo je to EÚ, čo je NATO a pod. Keď prišla dekáda ľudských práv, mali sme - opäť hlavne na občianskej výchove - vychovávať deti k povedomiu o ľudských právach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podobné kampane sa opakovali, všetky však trvali krátko. Priamo reagovali na momentálne potreby dňa a rýchlo zanikali: Po vstupe do EÚ už akosi úniu vysvetľovať netreba. V NATO už sme, tiež sa zrejme netreba vracať k tomu, prečo sme v ňom, aké výhody a akú zodpovednosť nám prináša.

Ak by školstvo rovnako reagovalo na Krym, nič by sme nedosiahli. Len by sme otrávili učiteľov aj žiakov celoštátnou kampaňou s mizernými výsledkami. Po konci kampane by určite deti aj učitelia s radosťou zabudli, že nejaký Krym existuje.

Bolo by to krátkodyché riešenie - len na jeden nádych a potom rýchlo od kampane (= od problému) preč.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Existuje druhá možnosť, ktorú sme si už tiež vyskúšali - dlhodobo posilniť výučbu niektorých tém. Určite by si túto radosť vychutnal dejepis, ktorý by sa musel viac orientovať na dejiny posledného storočia - čo by samo osebe nebolo až také zlé, lebo tieto dejiny sú na našich školách často zúfalo zanedbané.

Čo by sme tým dosiahli? Asi len to, že by deti mali viac vedomostí o niektorých témach, hlavne z posledných desaťročí. Už sme však takto niektoré témy posilňovali - Slovenské národné povstanie, rok 1989 a pod. Výsledok je rovnaký ako predtým: Tieto udalosti sa stále vyučujú na záver vyučovania dejepisu, v posledných ročníkoch, keď už na nič nie je čas - zatiaľ čo na výučbu praveku alebo antiky máme vždy dostatok času, lebo sa vyučujú na začiatku. Takže deti v podstate nerozumejú, čo také zásadné sa v roku 1989 stalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Také riešenie by bolo krátkozraké. Bol by to pohľad iba na povrch historických premien, ktorých sme svedkami.

Existuje aj lepšia možnosť. Reagovať dlhodobo a vyvolať dlhodobejšie efekty - zmeniť výučbu, a to hlavne v humanitných predmetoch.

Okupácia Krymu pravdepodobne otvára novú éru v medzištátnych vzťahoch, zdá sa, že sa mení dlhodobé fungovanie Európy a sveta. V takejto situácii už nestačí, aby škola iba vysvetlila, čo sa stalo. Tu už musí škola nastúpiť s iným programom , aby - pokiaľ je to možné - pripravovala ľudí pre zmenený svet.

Škola samozrejme žiadneho agresora nezastaví. Môže však pripravovať nové generácie na to, aby chápali, čo sa v podobných situáciách deje. Môže deti rozvíjať tak, aby u nich podobné chute v budúcnosti nerástli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môže deti viesť tak, aby v nich nevznikala nenávisť voči cudziemu, aby sa nerozvíjala agresivita, ktorá sa vybije na druhom človeku. Aby sme si vážili demokratické hodnoty, právo na sebaurčenie jednotlivca i celých národov a štátov.

Aby boli sme schopní hľadať príčiny a korene podobného ľudského správania, teda aby sme v budúcnosti nepodľahli hrubej propagande a mediálnej manipulácii. Aby sme sa nespoľahli na to, že žijeme v demokratickej Európe, v demokratickom štáte a u nás sa podobné situácie nemôžu vyskytnúť.

To je dlhodobé riešenie. Jeho efekty sa nedostavia hneď, ale možno o desať rokov. Škola by si však mala uvedomiť, že musí celý svoj program nastaviť na dlhodobý proces rozvoja hlbokej úcty k demokratickým hodnotám, k tolerancii, k schopnosti vyjednávať, ku kritickému mysleniu.

Nežijeme v bezpečnom svete a v posledných týždňoch sa stal ešte menej bezpečným. Škola je však schopná pripravovať občanov, ktorí to chápu, ktorí vedia vyjadriť vlastný názor podporený argumentmi a vedia zaujať k udalostiam jasný postoj.

Dnes je na to ideálna doba. Končí sa úprava Štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy, naplno sa pracuje na programe pre stredné školy. Je ideálna doba na to, aby sa v programoch posilnili princípy demokratického občianstva, kritického myslenia, mediálnej gramotnosti.

Lenže to by sme museli v našom školstve prestať s pseudotémami:

Ak budeme totiž vedieť, koľko kuchárov chceme na učilištiach vychovať, nepomôže to našim deťom zvládať podobné situácie, aké sa budú okolo nich diať.

Ak budeme rátať známky detí na základnej škole, aby sme vedeli, ktoré môžu ísť na gymnáziá, tiež to tieto deti neubráni pred brutálnou propagandistickou paľbou.

Ak budeme hodnotiť vysokoškolských učiteľov podľa impakt faktoru vedeckých časopisov, tiež to našich študentov nepripraví na to, aby mali vlastný názor na Krym.

Výsledky prieskumov PISA síce naše školstvo prebrali z hlbokého socialistického spánku, ale postupne znova zadriemalo. Ak ho nezobudí už ani tragédia na Kryme, tak môžeme rátať s tým, že budúce mladé generácie sa stanú ľahkou korisťou kohokoľvek, kto im s pomocou médií naservíruje otvorenú lož ako novú veľkú pravdu.

Erich Mistrík

Erich Mistrík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  218
  •  | 
  • Páči sa:  251x

"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík:  Myslím na školuKultúra is not deadVedaČistá politikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu