Neviem, o čo ide v spore starostky a riaditeľa. Vraj tam bol nejaký audit, vraj závisť... neviem, je pochopiteľné, že obidve strany majú svoju pravdu.
Zaujímavá je však iná súvislosť: Vplyv Richarda Gregora na kultúrny život Bratislavy.
Názov Galéria Cypriána Majerníka je dosť starý a maličká galéria s týmto názvom bola za čias komunizmu dostatočne známa. Provokovala moc, lebo jej záležalo na kvalite vystavovaného umenia.
Bola známa hlavne tým, že si všímala mladých, menej známych výtvarníkov. Občas riskovala aj tým, že vystavila diela úplne neznámych umelcov, ktorí sa však mnohokrát stali pevnou súčasťou avantgardy druhej polovice minulého storočia.
Pokiaľ viem, tá súčasná Galéria Cypriána Majerníka sídliaca na inej adrese, nie je právnym nástupcom tamtej pôvodnej. Je však jej duchovným nástupcom.
V tej súčasnej sa tiež prezentujú menej známi výtvarníci. Tiež si všíma avantgardné a post-avantgardné prúdy vo vizuálnom umení posledného polstoročia.
Tiež občas provokuje nepoučeného slovenského diváka dielami, ktoré má problém stráviť, ako napr. nedávna výstava S. Filku, alebo ešte predtým diela účastníkov slávnych Konfrontácií. Trúfam si tvrdiť, že Konfrontácie dávno prežuli ľudia „od fachu", ale pre širokú verejnosť je toto neformálne spoločenstvo z prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov stále veľkou - a nepochopenou - neznámou. Galéria ich však vystavila bez akéhokoľvek zaváhania.
Galéria nezostala len pri vystavovaní, ale rýchlo sa pri nej vyprofiloval časopis Jazdec. Pri dnešnom ťažkom prežívaní časopisov o výtvarnom umení na Slovensku (môžem vôbec písať v množnom čísle?!) sa Jazdec ukázal ako výrazný zásah do čierneho.
Otvára témy, o ktorých sa niekedy len šepká. Nahlas pomenúva problémy a nebojí sa ponúknuť úplne protikladné pohľady (ako napr. v diskusii o výstave Prerušená pieseň). Niektoré z textov dokonca pôsobia, akoby boli proti presvedčeniu editorov Jazdca, a predsa dostanú priestor. Vždy však na vysokej odbornej úrovni.
Galéria sa nebojí ísť ani do otvorenej odbornej konfrontácie vo verejných diskusiách, ktoré organizuje.
Mnoho ďalších vecí by som rád spomenul. Dôležité je jedno - za týmito aktivitami stojí síce tím ľudí, ale na jeho čele je (bol) Richard Gregor.
Nemyslím si, že jeden človek môže zmeniť beh dejín, ak práve nie je diktátor. Viem však, že schopný človek na vhodnom mieste dokáže vycítiť, čím doba žije a dokáže zmeniť život okolo seba.
Richard Gregor je kurátor, ktorého vidno. Výtvarný teoretik, ktorý sa nebojí písať a vystupovať. Človek, ktorý prichádza s nápadmi a dokáže nájsť cesty na ich realizáciu. Človek, ktorý výrazne zasiahol do kultúrneho života Bratislavy.
Richard Gregor je podľa mňa človek, ktorý dokáže meniť svet okolo seba.
Nie som si istý, či Galéria Cypriána Majerníka zostane takou výraznou kvalitnou galériou bez neho, hoci R. G. v nej samozrejme nebol osamotený.
Nie som si istý, či Staré Mesto domyslelo, čo sa s galériou stane po jeho odchode. Situácia skôr pôsobí tak, že Starému Mestu bolo trochu jedno, čo sa stane.
Obávam sa, že Bratislava práve prichádza o jedno výrazné kultúrne centrum.
Možno malo vedenie Starého Mesta dôvody na odvolanie R. G. Obávam sa však, že nedocenilo, akú veľkú úlohu môže jedna osobnosť zohrávať v živote jedného hlavného mesta. V živote ich mesta.
****
Na záver musím napísať, že osobne nepoznám Richarda Gregora ani starostku Starého Mesta a nemám majetkové podiely v Galérii Cypriána Majerníka. Iba si pravidelne kupujem Jazdca a chodím na ich vernisáže (kde si ani nezoberiem pohár vína), prípadne tam prichádzam so svojimi študentmi.
