Vo svojom blogu sa pán minister vyjadril, že takmer všetko, čo učiteľky napísali, potvrdzuje jeho dovtedajšie slová o zlom vzdelávacom systéme. Ak potvrdili jeho slová, tak možno predpokladať, že nás v blogu zasypal spŕškou konkrétnych nápadov, návrhov, zámerov, alebo aj predbežných predstáv o riešení komplikovanej situácie. Žiaľ, nie je ich tam veľa.
Prvý zámer: „Trest v oblasti pozastavenia rodinných prídavkov či sociálnej podpory." Pán minister chce konať rázne a trestať neslušnosť v škole či neplnenie povinnej školskej dochádzky. Dá sa diskutovať, či je navrhovaný trest adekvátny, ale je to skutočne konkrétny návrh.
Druhý zámer: „Jednou z mojich úprimných snáh je vytvorenie internátnych škôl". Pán minister má odvahu, ak sa chce pustiť do takého neistého projektu, ale zatiaľ je to len „úprimná snaha". S ľutosťou však musím napísať, že tento druhý návrh je v ministrovom blogu aj posledným konkrétnym návrhom.
Tretí zámer: Pán minister sa nechce zmieriť s problémami a chce veci meniť, preto bude „hľadať širokú podporu na úrovni ministerstiev, miest a obcí, ale aj charitatívnych organizácií". Mohol pri tom aj naznačiť kľúčové smery svojich snažení, kvôli ktorým bude hľadať širokú podporu, asi by bolo možné lepšie mu porozumieť.
Medzi podpornými inštitúciami nespomenul mimovládne organizácie. Dôvod zrejme sám pomenoval. Pán minister ich asi považuje za „samozvaných ľudskoprávnych aktivistov či expertov, ktorí dvadsať rokov žijú z grantov, kritizujú každú snahu o zodpovedné riešenie opisovaných problémov, a pritom sa tvária ako receptár skvelých nápadov". Takže podpora mimovládok nebude. Škoda, lebo často majú veľmi dobré skúsenosti z terénu, ktoré ministerskí úradníci zväčša nemajú...
Štvrtý zámer: Pán minister „sa podpíše pod každý krok, ktorý bude chrániť učiteľský stav". Toto je zradný bianko šek, lebo kroky k ochrane učiteľov môže podnikať všelikto zo „širokej podpory", a tie kroky sa občas aj nemusia páčiť ministerstvu školstva. Alebo bude minister podpisovať len kroky, ktoré schváli jeho ministerstvo? Konal by celkom logicky, ale potom môžu byť problémy s tou podporou.
Piaty zámer, takmer sľub: Pán minister „urobí všetko pre to, aby jeho politický životopis bol sprevádzaný modernizáciou školstva". Nie som si istý, či politický životopis ktoréhokoľvek ministra školstva na Slovensku je dôležitý pre riešenie zúfalej situácie, o ktorej písali dve panie učiteľky. Ani heslo „modernizácia školstva" veľa neobjasní.
Šiesty sľub: Pán minister bude „aj naďalej pokračovať vo svojom osobnom odhodlaní". To je chvályhodné.
Siedmy a posledný sľub: Pán minister určite navštívi školu týchto učiteliek, „veľmi rád sa s nimi stretne a osobne im poďakuje". Urobí to „samozrejme neplánovane" - pravdepodobne preto, lebo pri vopred ohlásenej návšteve by učiteľky asi svojim žiakom prikázali, aby sa poriadne zašpinili a aby robili v škole veľký neporiadok. Myslím, že panie učiteľky rovnako poďakujú pánovi ministrovi za návštevu.
Vlastne návšteva na škole v Dobšinej je tretím konkrétnym zámerom v ministrovom blogu.
Viac sľubov, návrhov, projektov, zámerov ani predstáv o riešení som v blogu pána ministra nenašiel. Zle som hľadal?
List dvoch paní učiteliek bol síce zmätaný, ale veľmi otvorený, konkrétny, bolestivý a vo veľkej miere aj pravdivý. Terapia šokom. Rozpútal diskusiu, ktorá naznačila hĺbku a zložitosť problémov v našich školách.
Vo svojom liste sa panie učiteľky vyjadrili k mnohým témam, niektoré z nich nemá ministerstvo školstva v moci. Keď som sa z ich listu snažil vybrať témy týkajúce sa skutočne ministerstva školstva, našiel som ich tam okolo tridsať. Týkali sa obrovského komplexu problémov v našom školstve:
Nedisciplinovanosť a výtržníctvo žiakov - nepripravenosť na školskú dochádzku - útoky na učiteľov - zmätky v integrácii - nerovnoprávny prístup k vzdelávaniu - tehotné žiačky - nedostatočná príprava učiteľov na vysokých školách - priveľká byrokracia v školstve - zmätkovité financovanie školstva - nepremyslené vybavovanie škôl - chýbajúce učebnice - nezmyselný systém ďalšieho vzdelávania učiteľov - chaotická a nezmyselná náboženská výchova - neustále zmeny pedagogickej dokumentácie - neexistujúca motivácia rodičov - ľahostajnosť štátu v starostlivosti o učiteľov a pod.
Zoznam je už teraz dlhý, a to som učiteľkami menované problémy zoskupil do väčších celkov.
Mám pocit, že vážnosť týchto problémov si od najvyššieho úradníka školstva zaslúži oveľa viac, ako formálnu reakciu. Tá reakcia sa totiž podobá na predvolebný prejav na námestí.
Pozrime sa ešte raz, čo pán minister odpovedal: Hlavne, že sa bude úprimne snažiť a bude hľadať širokú podporu. Okrem internátnych škôl a odobratia sociálnych dávok (čo navrhovali už aj učiteľky vo svojom liste) nenavrhol vôbec nič. Teda okrem toho, že ich navštívi.
Začína sa školský rok a je niekoľko mesiacov po parlamentných voľbách - predostrie ministerstvo školstva verejnosti nejakú konkrétnejšiu predstavu, ako sa postaviť k obrovskému balíku problémov v našom školstve?
