reklama

Kam sme sa v školstve posunuli? K ideálu

Máme na stole nové tézy pre národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Nie je to prvá koncepcia rozvoja školstva. Posunuli sme sa niekam?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

V r. 1994 prišla prvá ucelenejšia predstava, projekt Konštantín. Projekt sa už vtedy snažil zachytiť všetky hlavné súvislosti výchovy a vzdelávania.

V tom čase sme asi len začínali tušiť, ako by malo efektívne školstvo fungovať, takže koncepcia zostala na úrovni jednoduchých téz a proklamácií typu „malo by sa“. Boli to pekné a zaujímavé tézy, dôležité pre budúcnosť, ale mnoho konkrétneho alebo reálneho projekt nepriniesol.

V r. 2000 vznikla druhá ucelenejšia predstava, projekt Milénium. Pomenoval už aj reálny stav slovenského školstva, čo sa odrazilo v množstve faktov v prvej časti projektu. Autori dokázali aj naznačiť odpovede na otázku, prečo je zmena potrebná. Projekt však hlavne ukazoval, rovnako ako Konštantín, kam by malo slovenské školstvo smerovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Milénium sa pevnejšie opieralo o psychologické poznatky a o filozofiu vzdelávania. Vo svojej „projektívnej“ časti však bol projekt veľmi všeobecný, proklamatívny. Jednotlivé návrhy boli síce opäť pekné a dôležité, ale príliš vzdialené od reality a možností vtedajšieho školstva.

V r. 2008 spustil minister J. Mikolaj obsahovú reformu školstva. Podporil ju síce zmenou niekoľkých zákonov, ale urobil to bez veľkých projektov, ktoré by sa podobali predchádzajúcim. Minister bol pragmatik, nezdržiaval sa veľkými ideami, ale konal. Presadil zmenu v obsahu vzdelávania – nie síce úplne radikálnu, ale zatiaľ najväčšiu za posledných 25 rokov. „Jeho“ reforma však zostala len čiastkovou, zmenu obsahu vzdelávania nepodporila celková zmena systému školstva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V r. 2013 sa minister J. Čaplovič pokúsil o ďalší systematický krok. Ako prípravu na reformu dal spracovať správu o stave slovenského školstva. Bola nasýtená faktickými údajmi a odkazmi na konkrétne projekty či situácie v školstve a snažila sa ho postihnúť komplexne. Za tie roky od projektu Konštantín sme sa v školstve veľa naučili a autori tejto správy uvažovali oveľa konkrétnejšie. Oproti ostatným koncepciám táto správa asi najviac reflektovala reálny stav slovenského školstva.

V projekcii budúcnosti však tiež zostala na všeobecnej rovine typu „malo by sa“, pretože na ňu už nenadviazala koncepcia rozvoja. Minister totiž odišiel z funkcie a správa ako náznak reformy zostala v zásuvke. Postihol ju rovnaký osud ako projekty Konštantín a Milénium – zmena ministra a vlády.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bývalý minister J. Draxler ponúkol po svojom odchode z funkcie tiež určitú predstavu o nevyhnutných zmenách v školstve. Bola oneskorená, čiastková, ale relatívne pragmatická.

Dnes máme na stole ďalší pokus o systematickú predstavu (zatiaľ mimo vysokého školstva, to má prísť čoskoro na rad). Tak, ako avizoval minister P. Plavčan po nástupe do funkcie, je to snaha o komplexnú reformu, hoci na stránke ministerstva ju označili ako „tézy“. Tak ako v minulosti, aj teraz na nej pracovali ľudia, ktorí školstvo poznajú, pracujú v ňom dlhé roky a majú predstavy o jeho potrebách.

Autori píšu, že sa zamerali na ciele výchovy a vzdelávania, prekvapuje však, že v tomto texte nie je žiadna (ani stručná alebo všeobecná) informácia o stave nášho školstva, či nejaké konštatovanie toho, kde sa nachádzame. Ťažko sa preto pri jednotlivých cieľoch hľadajú dôvody pre zmenu oproti súčasnému stavu. Musíme si ich domýšľať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konkrétnych návrhov je – rovnako ako v predchádzajúcich koncepciách – málo. Niektoré sú populárne a vo verejnosti okamžite rezonujú (dĺžka povinného vzdelávania), s inými akoby si verejnosť nevedela dať rady a zatiaľ sa o nich dosť mlčí (postavenie špeciálnych škôl, systém kariérového poradenstva, hodnotenie žiakov a pod.).

Materiál síce chce hovoriť o cieľoch, teda o tom, ako by veci mali vyzerať a fungovať, keby sa všetko podarilo – ale tie ciele sú s ohľadom na stav slovenského školstva príliš ideálne (napr. rozvoj individuality žiaka, mnohostranná a efektívna podpora celoživotného vzdelávania učiteľov, pestré učebné materiály, racionálne využívanie digitálneho obsahu a IKT). Návrhy sú to pekné, dôležité, ale je to v podstate konštatovanie ideálneho stavu. Sú také pekné, že ich ťažko možno odmietnuť. Ale to zasa znamená, že sú príliš všeobecné.

Autori avizujú, že základné etapy realizácie týchto návrhov ešte len prídu. Dúfajme, že budú realistickejšie, ako tento návrh, aj keď si neviem predstaviť nejaký harmonogram bez operacionalizácie cieľov koncepcie, teda bez ich pretavenia do čiastkových a realizovateľných cieľov.

Posunuli sme sa niekam od Konštantína? Áno aj nie.

Áno, posunuli sme sa:

Posledný návrh podáva skutočne komplexnú predstavu o ideálnom stave. Ideálny stav je niečo iné ako cieľový stav a autori návrhu zrejme chceli ukázať predstavu o tom, kam sa treba dostať. Neformulovali však ciele, ale ideálny obraz.

Treba uznať, že ho formulovali dostatočne komplexne. Napriek nevyváženosti jednotlivých častí sa autorom podarilo ukázať školstvo ako systémový celok, čo sa asi doteraz nepodarilo nikomu.

Návrh sa nezdržiava filozofickými východiskami, ktoré boli asi dôležité v čase tvorby Milénia, ale venuje sa len a len školstvu. Filozofia výchovy a vzdelávania síce presvitá, niekedy sa dostane do popredia, ale neprevažuje.

Nie, neposunuli sme sa:

Návrh je stále veľmi všeobecný. Lieta vo výškach ideálov. Je dokonca menej konkrétny ako Mikolajova reforma a Čaplovičova správa.

Návrh je opäť – ako všetky doterajšie koncepcie – v podobe, z ktorej len veľmi, veľmi ťažko bude možné odvodiť harmonogram realizácie.

Návrh je taký všeobecný a ideálny, že sa dá predpokladať zhoda hoci aj troch slovenských vlád po sebe, čo by bolo vynikajúce. Jeho všeobecnosť však môže viesť k tomu, že každá z vlád sa obmedzí na čiastkové opatrenia, ktoré celý návrh rozbijú.

Posledná koncepcia je podľa autorov pracovným materiálom, ale obávam sa, že už nebudú mať čas na jeho zjednotenie (myšlienkové aj formálne) a zostane v stave, v akom je. Ďalej avizujú, že rozpis krokov na jeho realizáciu ešte len príde. Dúfajme, že budú reálne a že ideálnu predstavu pretavia do realizovateľnej.

Koncepcie musia existovať a nejaký ideálny stav, kam sa chceme so školstvom dostať, potrebujeme formulovať. Dnes však už nestačia tézy, ako stačili v r. 1994. Dnes potrebujeme realistické predstavy o skutočnom stave a reálne návrhy na jeho zmenu.

Všetky koncepcie niečo priniesli. Milénium filozofiu výchovy a vzdelávania, J. Mikolaj reálne kroky, J. Čaplovič informáciu o stave školstva, J. Draxler celkom pragmatickú koncepciu. Som si istý, že autori súčasného návrhu všetky dobre poznajú.

Nie je možné ich mechanicky zlúčiť, ani nekriticky z nich preberať nápady. Ale tieto štyri dohromady predstavujú solídny základ pre programovanie reálnej reformy systému školstva a výchovno-vzdelávacích postupov. Nie je potrebné vytvárať ideálnu predstavu o tom, ako by to malo byť, keby...

Sme v kríze vzdelávacieho systému a už dávno sme mali konať. Na tvorbu ideálnych koncepcií už nie je čas.

Erich Mistrík

Erich Mistrík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  218
  •  | 
  • Páči sa:  251x

"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík:  Myslím na školuKultúra is not deadVedaČistá politikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu