reklama

Slovenský predsednícky gýč

Bratislava sa výborne nachystala na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ: Postavili sme veľké modré napodobeniny ľudových domčekov vnútri Starého Mesta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Tie drevené, či betónové búdy vraj majú odkazovať na ľudovú architektúru, ich farba zasa na modrotlač... Nie je to však ľudová architektúra, ale niečo medzi bránou, domčekom, priečelím, miestom pre bezpečnostnú kontrolu, slávobránou, oficiálnym vizuálom krajiny...

Ťažko povedať, čo to je. Ale tuším, že tieto búdy bez špicatej strechy (len priečelie sa tvári, že je tam strecha), bez dverí, bez okien aj bez zadnej steny napĺňajú klasické charakteristiky gýča.

Gýč sa tvári ako niečo iné. O gýčoch sa hovorí odvtedy, keď v 19. storočí bohatnúca stredná vrstva sa chcela podobať aristokracii, teda chcela aj vlastniť podobné veci, aké videla v šľachtických domoch. Tak ich začali napodobovať – v lacných materiáloch, v zmenšeninách, v nepodarených odliatkoch a pod.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Gýčovitá vec je lacnou napodobeninou, ktorú chce vyzerať ako originál. Hrá sa na niečo viac, ako v skutočnosti je.

Bratislavské modrotlačové betónové(?) hranoly sa tvária ako slovenská ľudová architektúra. Doteraz som mal pocit, že modrotlač je tlač na látku a pokiaľ viem, na Slovensku sa nestavali modrotlačové domčeky – ale my máme domčeky „ako z rozprávky“.

Na prvý pohľad sú to také milé malé ľudové domčeky a všetci vieme, že modrotlač, to je také naše... Gýč funguje aj tak, že nič nespochybňuje. Všetko je na prvý pohľad jasné, všetkému hneď rozumieme, nemusíme zvažovať, čo máme pred sebou. Aj tieto búdy hovoria na prvý pohľad - my sme chutné slovenské domčeky!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo nimi ukazujeme delegátom?

Tieto betónové(?) hranoly asi chcú ukázať cudzincom, že prišli do krajiny s bohatou ľudovou tradíciou. Do krajiny, ktorá svoju identitu odvodzuje od ľudovej architektúry (kultúry). – A opäť sme pri niečom, čo sa tvári inak, ako je to v skutočnosti.

Slovenská ľudová kultúra je skutočne bohatá, ale Slovensko už dávno nie je krajinou ľudových tradícií. Okrem niekoľkých uzavretých ostrovčekov, kde sa ešte pestujú, sú ľudové tradície na Slovensku mŕtve a prežívajú v profesionalizovaných inštitúciách typu SĽUK, Lúčnica, ÚĽUV a pod., ale aj tie už viac rozvíjajú ľudové tradície, ako by ich replikovali. Je fajn, že sa replikujú aj rozvíjajú ľudové tradície, ale to už nie je živá kultúra na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ani ľudová architektúra sa už na Slovensku nerozvíja. Možno v niekoľkých pamiatkových rezerváciách ľudovej architektúry, ale súčasné Slovensko pestuje úplne inú, modernú architektúru. Môžeme sa síce sporiť o hodnotách tradičnej a súčasnej kultúry, ale tá tradičná je minulosťou.

Modrotlačové domčeky zrejme chcú povedať, že toto je krajina, kde funguje slovenská ľudová tradícia. Ale kde sú tradície nemeckých remeselníkov a baníkov, rumunských pastierov, maďarskej a rakúskej šľachty, rómskych hudobníkov, slovenských zemanov, rakúskych a talianskych umeleckých majstrov, židovských rabínov, českých exulantov – a všetkých, čo kedy križovali slovenské územie? Modrotlačové domčeky na nikoho z nich neodkazujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Určite nebolo možné postaviť každej z týchto kultúr samostatný domček. Ale rovnako nezmyselné je postaviť tri domčeky, ktoré sa tvária ako slovenské ľudové...

Tieto gýčovité repliky sú postavené pred budovou, ktorá sa začiatkom minulého storočia hrala na barokovú a rokokovú architektúru, teda tiež sa obracala do minulosti. Na rozdiel od modrotlačových búd budova Reduty zapadla do prostredia bratislavského Starého Mesta, kde navyše pomohla dotvoriť uličnú líniu. Modrotlačové domčeky však vnášajú dedinskú architektúru do prostredia presne toho istého Starého Mesta a okrem toho neorganicky stoja uprostred ulice, ktorá ulicou po ich odstránení aj zostane.

Dobrá snaha prezentovať Slovensko? Možno áno, ale opäť raz prezentujeme Slovensko ako tradičnú dedinskú krajinu, hoci tento charakter je dávno minulosťou.

Dobrá snaha umelecky stvárniť bezpečnostné vstupy do budovy, ktoré museli pri tejto príležitosti pribudnúť? Možno áno, ale to sa dalo urobiť funkčnými konštrukciami, nie gýčmi, ktoré sa tvária ako ľudová architektúra, a pritom sú len krytmi pre bezpečnostné vstupy.

Chceli sme sa prezentovať ako krajina tradícií, ale mám pocit, že sme sa zosmiešnili. Cudzinci z toho nič nepochopia a sami pred sebou sa hráme na niečo, čím dávno nie sme.

Erich Mistrík

Erich Mistrík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  218
  •  | 
  • Páči sa:  251x

"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík:  Myslím na školuKultúra is not deadVedaČistá politikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu