Rozum je jedna z najcennejších vecí, ktoré vlastníme. Preto má v deň letného slnovratu svoj sviatok.
Vo svete plnom iracionálneho šialenstva je vhodné aspoň raz za rok si pripomenúť, že človek sa môže správať rozumne. Každý si pod rozumným správaním predstavuje zrejme niečo iné, napriek tomu všetci máme schopnosť zvažovať dôsledky nášho správania a pochopiť svet okolo seba.
Pretože je toho rozum schopný, pomáha nám nenaletieť „šmejdom“, ktorí využívajú ľudskú slabosť, aby s pomocou šifrovaných ponúk a podvodov predali niečo, čo sa inak predať nedá.
Rozum nám pomáha neveriť predpovediam, ktoré hovoria, čo sa nám stane.
Rozum nám pomáha neveriť v odmenu za život po našej smrti.
Rozum nám pomáha stanovovať si morálne hodnoty tak, aby najvyššou z nich bol človek a ľudstvo.
Rozum nám pomáha, aby sme pre svoj život nepotrebovali pomoc nejakých bohov, alebo hoci aj najvyššej a jedinej božskej autority, ale aby sme si svoj život riadili sami. Sami, podľa svojej zodpovednosti.
Rozum považujeme za samozrejmosť, hoci jeho použitie vôbec nie je samozrejmé. Je to ťažké, treba sa to učiť a bolí to. Ale výsledok z nás robí ľudí. Preto si rozum zaslúži veľkú oslavu.
21. jún, deň letného slnovratu, je symbolickým dňom, v ktorom oslavujeme ľudský rozum. Nemá viesť k vzývaniu Slnka ako nového boha, Slnko nie je všemocná bytosť. Slnko v tento deň symbolizuje svetlo rozumu. Má nám pripomenúť, že pre spokojný život nepotrebujeme žiadnych bohov, nepotrebujeme vieru v iné transcendentné sily, netreba nám vieru v čarovné zaklínanie a veštenie, ani vieru v duchovné energie či vieru v tajuplné karty. Tento deň nám pripomína, že si plne vystačíme s vlastným rozumom.
Na Slovensku sme zvyknutí na rôzne procesie oslavujúce bytosť, ktorú nikto nikdy nevidel, sme zvyknutí aj na masové poblúznenie ľudí veriacich v rozriedenú vodu, sme zvyknutí na čítanie horoskopov, sme zvyknutí na dvojice postávajúce na ulici a ponúkajúce gýčovité brožúrky, zvykáme si na spievajúcich hudobníkov oblečených v oranžových odevoch, sme zvyknutí na rôzne učenia miešajúce európske myslenie s indickým alebo s čínskym....
Často niečomu z toho pre istotu veríme. Čo keby... Skoro ako Blaise Pascal...
Také uvažovanie však nevedie nikam inam, len k tomu, aby aj svoj rozum človek podriadil niečomu neznámemu – Lietajúcej špagetovej príšere, prípadne neviditeľnému drakovi v garáži, alebo porcelánovému čajníku, čo lieta medzi Zemou a Mesiacom.
Asi je lepšie dôverovať vlastnému rozumu.
Preto vyhlásila už pred niekoľkými desaťročiami Svetová humanistická a etická federácia 21. jún za Svetový deň humanistov. Svetový deň ľudí, čo sa v dospelom veku opierajú o svoju vlastnú zodpovednosť a nepotrebujú nad sebou silnú, múdru, odmeňujúcu a trestajúcu bytosť, ktorá by im určovala, ako majú žiť. Je to svetový deň ľudí, ktorí sa v lese neboja strašidiel, pri prameni nehľadajú vily, neboja sa čiernych mačiek, ani nepotrebujú ochranných anjelov. A liečia sa s pomocou vedeckej medicíny.
Vo svete sa v tento deň organizujú rôzne stretnutia a vystúpenia podobne zmýšľajúcich ľudí, ľudí, čo dôverujú svojmu rozumu. Snáď sa niekedy v čase letného slnovratu aj na Slovensku dočkáme hromadného verejného vystúpení ľudí, ktorí budú oslavovať ľudský rozum a nie nejakého neviditeľného draka v garáži.