Združenie žiada, aby sa kniha Pišťánek, P., Tarageľ, D.: Sekerou a nožom stiahla z povinného čítania, lebo „obsahuje perverzné a vulgárne výrazy urážajúce ľudskú dôstojnosť“ a v podstate je v rozpore „s ideálmi, ku ktorým má škola žiakov viesť“.
Ich žiadosť má len pár drobných chýb.
Prehľadal som inovovaný Štátny vzdelávací program pre predmet Slovenský jazyk a slovenská literatúra, ako je zverejnený na stránke Štátneho pedagogického ústavu. V celom programe pre 4-ročné aj pre 8-ročné gymnáziá som túto knižku nenašiel. (27. 4. 2016 - chyba - porov. poznámku na záver.)
V Štátnom vzdelávacom programe existuje len niekoľko kníh, ktoré sú tzv. povinné. Všetky ostatné sú len odporúčané a školy si samé môžu zvoliť, ktorú knihu dajú žiakom čítať. Takže ak táto knižka nie je medzi povinnými (akože nie je ani medzi odporúčanými), škola ju vôbec nemusí zaradiť. Čiže ak katolícke školy žiadajú jej vyradenie, zrejme ju samé do svojho programu zaradili.
Možno niekto definoval ideály, ku ktorým má naša škola žiakov viesť, ale Združenie katolíckych škôl nepoukazuje, aké sú to ideály. Pravdepodobne má na mysli katolícke – ale k tým môže žiakov viesť cirkevná, katolícka škola, iná nie.
Združenie neuvádza, koho žiada o vyradenie knihy – Ministerstvo školstva? Štátny pedagogický ústav? Školy? Tvorcov Štátneho vzdelávacieho programu? Tvorcov učebníc? Ich žiadosť je z tohto hľadiska slepým výkrikom do tmy.
To všetko sú len detaily, dôležitejšie je niečo iné. – Združenie katolíckych škôl asi predpokladá, že kniha, v ktorej sú perverzné a vulgárne výrazy, nakazí (pokazí) mládež od 16 do 18 rokov.
Lenže mládež na stredných školách už pozná nielen tieto výrazy, ale aj ich anatomické a zvieracie pendanty, aj presné významy týchto výrazov, vie si ich vyhľadať s pomocou svojich mobilov a vie ich aj presne používať – predpokladám, že to všetko dokáže najneskôr od konca prvého stupňa základnej školy.
Stredoškoláci sú väčšinou po puberte a prechádzajú do adolescencie, keď škola môže už len vo výnimočných prípadoch zmeniť ich životný štýl a ich svetonáhľad. Vylúčením perverzných a vulgárnych výrazov z literatúry a prezentovaním len „slušnej“ literatúry sa škola v očiach svojich žiakov skôr strápni.
Aj robenie si vtipov zo životného štýlu a z „ideálov, ku ktorým má škola žiakov viesť“, je normálnou súčasťou života stredoškolskej mládeže. Ak sa učiteľ literatúry tvári mravokársky a morózne, žiaci si začnú robiť vtipy nielen z literatúry, ale aj z takého učiteľa.
V literárnej vede je navyše známy princíp licencia poetika – básnici a spisovatelia si prispôsobujú realitu potrebám umeleckého vyjadrenia a umeleckého výrazu. Kvôli tomu niekedy používajú v literárnych dielach aj vulgárne výrazy. Literárne dielo nemožno posudzovať ako skutočnosť, a teda okamžite odsudzovať vulgarizmus v ňom. Treba ho posudzovať ako umelecký obraz sveta, kde má vulgarizmus inú funkciu ako v reálnom živote.
Nie je ani jasné, čo je to tá „skutočná krása“. Kto určil alebo určí jej parametre?
Združenie katolíckych škôl Slovenska vytiahlo teda do nezmyselného boja, lebo stredoškoláci sú už úplne inde a združenie asi nepochopilo, kde.
Združenie vytiahlo do zbytočného boja, lebo uvedená kniha v Štátnom vzdelávacom programe nie je. (Alebo som zle hľadal?)
Združenie vytiahlo do boja proti nikomu, lebo neuviedli adresáta svojej žiadosti.
P.S. 27. 4. 2016 V jednej veci som sa pomýlil - knižka v Štátnom vzdelávacom programe je. Nie je však označená ako povinné čítanie, ale je súčasťou obsahového štandardu. Pri tvorbe Školského vzdelávacieho programu závisí od školy, či ju použije alebo nie. Preto len čiastočne platí moje tvrdenie, že Združenie bojuje proti niečomu, čo neexistuje. Proste stačí, ak ju nepoužijú. Platí však ostatné, hlavne to, že jedna knižka nemôže zmeniť stredoškolákov, ako aj to, že vulgarizmy v umení majú svoju funkciu.