Tento chvályhodný čin pomôže pár desiatkam ľudí, do Európy však prišli státisíce utečencov. Aký je to príspevok Slovenskej republiky k riešeniu situácie? Ak sa minister vnútra ukáže na tlačovej konferencii, tak je to asi príspevok republiky. Žiaľ, nie je, je to príspevok pár dobrovoľníkov a je to príspevok amatérsky.
Nejde však o počet ľudí, ktorým sa pomôže. Počet je taký zanedbateľný, že je vôbec trápne sa tým na úrovni vlády chváliť. Nejde o počet, ale o povahu a profesionalitu riešenia, ktoré môže byť len komplexné.
Ak už minister vnútra predstúpi pred kamery, aby niečo oznámil, mal by vystupovať ako skutočný minister a nie ako poštár posolstva od niekoľkých rodín. Mal by oznamovať riešenie hodné suverénnej republiky. Teda aspoň náznaky komplexného riešenia, ktoré ďaleko presahuje možnosti a ochotu pár slovenských rodín.
Minister vnútra by v tejto situácii mal prezentovať prípravu niekoľkých záchytných táborov, v ktorých bude štát utečencov dočasne umiestňovať. Mal by prezentovať komplexné opatrenia cudzineckej polície na zabezpečenie lustrácie utečencov, na urýchlenie, zjednodušenie, ale zároveň sprísnenie azylového pokračovania. Mal by ukázať, ako spolupracuje s inými štátmi EÚ pri „rozdeľovaní“ utečencov, resp. pri ochrane schengenských princípov.
Spolu s ministrom zdravotníctva by mal ukázať, ako sa postarajú o zdravie utečencov, ktorí po dlhej ceste určite neprekypujú zdravím a neprešli zdravotnou starostlivosťou Slovenskej republiky.
Spolu s ministrom sociálnych vecí by mali prezentovať množstvo opatrení na zabezpečenie života v záchytných táboroch, na financovanie ich života, na nejaké sociálne dávky pre utečencov, na starostlivosť o postihnutých, tehotné matky alebo osamelé matky s deťmi, o starších ľudí, na problémy v jazykovej komunikácii...
Spolu s viacerými ministrami by mali prezentovať spôsoby, ako bude štát pomáhať v zapájaní utečencov do trhu práce – ako podporí živnostníkov, aby s nimi pracovali, ako podnieti regióny na tvorbu nových pracovných miest, kde by sa utečenci mohli živiť, ako pomôže utečencom, ktorí tu zostanú, zakladať si drobné firmy...
Spolu s ministrom školstva by mali prezentovať opatrenia, ako sa štát postará o školopovinné deti, ako podporí učiteľov, školy, tvorcov učebných materiálov, obce a každého, kto pomôže v zaškolení detí utečencov, ako pripravia tlmočníkov, ako pripravia učiteľov pre prácu s týmito deťmi...
Problém je príliš zložitý, aby sme jeho riešenie mohli nechať na dobrovoľníkov.
Namiesto toho všetkého sme videli manévre niekoľkých policajtov a vojakov na hraniciach a výpomoc niekoľkým kresťanským rodinám.
Ak sa slovenská vláda tak veľmi obáva utečencov, že kvôli nim navrhuje protiteroristické zákony, mala by ponúknuť aj komplexné, profesionálne a funkčné nástroje na riešenie celého problému.
Keby to nebola súčasť predvolebnej kampane, bolo by potrebné sa pýtať na funkčnosť najvyšších orgánov štátu.
