Minister vnútra sekulárneho štátu, ktorý „sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“ (Ústava SR) sa vyjadril, že kresťania sú naši bratia, ktorým musíme pomôcť. Tak sa však môže vyjadrovať kňaz kresťanskej cirkvi, ale nie minister Slovenskej republiky.
Minister možno je hlboko veriacim kresťanom, ale to platí v jeho súkromí. Ako verejný predstaviteľ tohto štátu je povinný zastávať nad-konfesijné stanoviská. Presnejšie – mimo-konfesijné. Nemal by sa ani vyjadrovať ako príslušník kresťanskej cirkvi, ani tak konať.
Vyjadrovanie snáď ešte možno označiť za prejav vlastného presvedčenia, na ktoré má Robert Kaliňák právo aj vo svojej funkcii ministra vnútra. Ale ak koná tak, že bude pomáhať len kresťanom – a tých nazve našimi bratmi – tak už koná ako kresťan, nie ako minister sekulárneho štátu
To sa však už viackrát skonštatovalo. Vyhlásenie ministra tentoraz prinieslo ďalší zaujímavý detail.
Podľa zákonov Slovenskej republiky, aj podľa deklarácií ľudských práv, by sme za bratov mohli (a mali?) považovať všetkých ľudí, nielen kresťanov. Prečo vyčleňujeme kresťanov ako nejakých špeciálnych bratov? Pretože podľa pána ministra, ak nepomôžeme špeciálne „bratom kresťanom“, tak sa spreneveríme „všetkým tradíciám, ktoré máme“.
Určite zradíme tradíciu pomoci blížnemu, čo síce nie je len kresťanská tradícia, dokonca aj s tou slovenskou pohostinnosťou je to neisté – ale aspoň sa „pomoc blížnemu“ formuluje podľa kresťanskej rétoriky.
Ale ak „všetky“ tradície, tak všetky. Treba sa preto pýtať, aké sú to tie všetky tradície, „ktoré máme“.
Demokratické tradície: Ak nepomôžeme kresťanom, zradíme demokratické tradície, ktoré sú v Európe prítomné od antického Grécka (dávno pred príchodom kresťanstva)? – Skôr to vychádza tak, že práve ak pomôžeme LEN kresťanom, spreneveríme sa demokratickým tradíciám, lebo tie predpokladajú účasť všetkých ľudí na živote obce.
Kedy sa náš parlament uzniesol, že plnohodnotnými občanmi štátu sú len kresťania?
Rímske právne tradície: Ak nepomôžeme kresťanom, zradíme rímske právne tradície, ktoré tiež vznikali skôr ako kresťanstvo? Základom rímskych právnych tradícií je rovnosť všetkých pred zákonom. Lenže vyberaním jednej, špeciálnej skupiny sa rovnosť práve ruší. Vyberaním LEN kresťanov odmietame princíp právnej rovnosti, čím narúšame rímske právne tradície.
Kto kedy v slovenskom právnom systéme obmedzil právo na azyl len na žiadateľov s určitým presvedčením?
Ekonomické tradície: Ak nepomôžeme kresťanom, zradíme základy trhovej ekonomiky, ktorá sa v európskom priestore rozvíja už od starovekých Feničanov, ešte pred rozvojom antického Grécka? – Nie je to práve naopak, že táto trhová ekonomika, na ktorej je založený aj súčasný (i náš) kapitalizmus, nerozlišuje ľudí podľa ideológií a presvedčenia?
Odkedy môžu napríklad na slovenský pracovný trh vstupovať len ľudia s vierou v kresťanského boha?
Vzájomné obohacovanie kultúr: Ak nepomôžeme kresťanom, zradíme tradície kríženia kultúr na území súčasného Slovenska v priebehu storočí? – Skôr to vychádza tak, že vyberaním špeciálnej skupiny (kresťanov), obmedzujeme túto tradíciu a zatvárame sa do nejakej mýtickej slovenskej kultúry.
Čo urobíme s predkresťanskou tradíciou, s veľkonočnou šibačkou, keď si naše tradície obmedzíme len na kresťanské tradície?
Tradície humanizmu: Ak nepomôžeme kresťanom, zradíme európsku tradíciu humanizmu, ktorá vznikla v antickom Grécku a pre ktorú je hodnota človeka neopakovateľná a nezameniteľná? – Skôr to opäť vychádza tak, že túto tradíciu znevážime práve vtedy, ak prijmeme LEN kresťanov. Tým totiž dáme najavo, že pre nás existujú cennejší a menej cenní ľudia.
Znamená to, že v Slovenskej republike majú kresťania väčšiu hodnotu, ako tí, čo veria v iných bohov, alebo ako tí, čo neveria v žiadneho boha?
Kresťanské tradície nie sú „všetky tradície, ktoré máme“. Kresťanské sú dôležitou súčasťou slovenskej kultúry, ale sú len jedny z mnohých. Práve nasledovaním LEN kresťanských tradícií si zužujeme priestor vo vnímaní historického a kultúrneho bohatstva tohto štátu.
Netreba pokračovať. Jednoduché zamyslenie ukazuje, že minister vnútra Slovenskej republiky rozpráva a koná v súvislosti s utečencami ako vedúci predstaviteľ niektorej z kresťanských cirkví.
Hoci na súčasnom Slovensku, žiaľ, môžeme byť radi, že pomôžeme aspoň tým pár desiatkam ľudí.
