Za rok bude zo mňa vedec

Autor: Erich Mistrík | 28.8.2015 o 9:35 | Karma článku: 6,68 | Prečítané:  919x

Vedenia vysokých škôl, ktoré majú problém s uznaním za univerzitu, sa neobávajú – „za rok požiadavky splníme“. – Opäť sa ukázala formálnosť kritérií, ktoré sa u nás používajú na posudzovanie kvality vysokých škôl.

Bolo by fajn, keby sme mali veľa univerzít, teda kvalitných vysokých škôl na Slovensku. Niektoré z tých, čo majú problémy, si titul univerzita určite zaslúžia. Pisateľa tohto textu napríklad prekvapilo, že ťažkosti s uznaním za vedeckú vysokú školu môže mať aj Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, ktorá roky prudko napreduje.

Ale aj tak je zvláštne, že ak nemám status vedeckého pracoviska, za rok sa takým pracoviskom určite stanem. Je vôbec možné, aby vedecké pracovisko vyrástlo za rok? Aby sa niekto stal vedcom za rok?

Veda sa predsa nevyvíja v takých krátkych intervaloch.

Spustiť kvalitný vedecký projekt, to znamená prísť s myšlienkou, nájsť skutočný problém, ktorý stojí za to skúmať a ktorého skúmanie je reálne. Odhadujem minimálne rok. Získať pre jeho skúmanie prostriedky – odhadujem ďalší rok. Niekoľko rokov skúmať, potom publikovať výsledky (na publikovanie prvých výsledkov odhadujem minimálne rok od ich spracovanie).

A tu sa zrazu ráta s tým, že sa všetko stihne v priebehu jedného roka. Rátajú s tým nielen manažmenty vysokých škôl, ale tak je nastavený systém akreditácie: Ak máš problém, dostaneš rok na nápravu nedostatkov.

Stáva sa, že škola musí na základe akreditácie doplniť alebo prepracovať študijný program, prípadne nájsť kvalitnejších učiteľov. To je možné urobiť bez problémov za rok. Niekedy musí vymeniť garanta, čo je zložitejšie, lebo vychovať profesora ako garanta sa dá tak za päť rokov. (Ak práve niekde „nekúpime“ hotového profesora.)

Ak treba zlepšiť kvalitu publikácií, už nepostačí, ak narýchlo zamestnáme („kúpime“) človeka, ktorý už veľa publikoval, lebo publikácie z minulosti sa mu na novej univerzite nezarátajú.

Ale skvalitniť vedecký výskum za rok? Jedine za podmienky, že nejde o skutočnú kvalitu výskumu, ale o zlepšenie formálnych ukazovateľov – počtu publikovaných strán, množstva peňazí získaných na granty, počtu citácií, počtu ľudí zamestnaných vo výskume a pod.

Najistejšie je urýchlene niečo „napublikovať“, lebo to je zo všetkého najjednoduchšie. Ak to stihneme v priebehu roka, budeme za vodou.

Lenže ak máme pripravené texty na publikovanie, tak ten výskum tu už asi aj bol. Čo sa teda hodnotilo – skutočný výskum, alebo počty publikácií?

Ak tie texty len narýchlo napíšeme, tak nebudú asi založené na serióznom výskume.

Ak iba rátame počty, strany, citácie, časopisy, teda vlastne množstvo potlačeného papiera, nepotrebujeme skutočne skvalitňovať vedecký výskum. Treba len doplniť niečo vo formálnych ukazovateľoch. A tie síce súvisia s kvalitou vedeckého výskumu, ale veľmi, veľmi vzdialene.

Treba popriať všetkým vysokým školám, aby sa im to podarilo. Podarí sa im to, veď o nič nejde, len o pár formálnych ukazovateľov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Symbolom dnešnej strednej Európy je plot

Havlíček a ďalší cestovali do Ruska a konštatovali, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, jazyk je podobný, ale režim je úplne iný.

ŠPORT

Sagan v Austrálii nezvíťazil ani na záver. Tretí raz prehral s Ewanom

Preteky Tour Down Under vyvrcholili šiestou etapou.

TECH

Ako vznikli čísla? Počítať nám pomáha nula

Keď začali mať ľudia viac vecí, už im nestačili čiarky na stenách.


Už ste čítali?