Grexit aj pre slovenské vysoké školy?

Autor: Erich Mistrík | 7.7.2015 o 12:17 | Karma článku: 6,65 | Prečítané:  1771x

Život nad pomery, drsná liečba až po hranicu prežitia, krach či odchod zo scény – grécke divadlo sa možno zopakuje aj na slovenských univerzitách.

Na slovenských vysokých školách zavládol neúprosný kapitalizmus.

Ešte pre niekoľkými rokmi (možno je to iba päť rokov?) na mnohých vládli zvyšky socializmu – stačilo sa tváriť, že človek niečo robí, a nebol problém prežívať, pričom štát veľkoryso podporoval vznik stále nových vysokých škôl. Všetci vedeli, že niečo je zle, že rez bol už dlho nevyhnutný, ale stále sa nič nedialo.

Aby sa s tým niečo urobilo, pritvrdila Akreditačná komisia pred dvoma rokmi kritériá hodnotenia vysokých škôl. V týchto týždňoch sa uzatvára komplexná akreditácia slovenských vysokých škôl a aký je výsledok?

V podstate žiadna fakulta/katedra nemala problém splniť prísnejšie kritériá. Sem-tam niečo zanikne, ale hlbší rez určite nenastane (a už vôbec nie radikálny rez). Problém kritérií Akreditačnej komisie je samostatným problémom, tu len skonštatujem, že v zásade sa dajú splniť – sčasti reálne, sčasti s pomocou Potemkinových dedín, sčasti s pomocou „medzier“ v zákone a v kritériách.

Ministerstvo zrejme tušilo, že sa nič zásadné nestane ani po takmer dvojročnom procese akreditácie. Asi preto nachystalo na vysoké školy niečo, čo by sa dalo obrazne nazvať gréckou pascou: Minulý rok v hlbokom utajení chystalo nové pravidlá financovania vysokých škôl. (Pre neznalých problematiky – je to prideľovanie štátnej dotácie na fungovanie školy, čo je na každej škole trochu inak, ale podľa mojich odhadov je to cca 80-90% rozpočtu škôl.)

Školy sa o nových pravidlách dozvedeli až po Novom Roku, teda v čase, keď už mali fungovať podľa nich. Žeby sa na ne pripravili vopred? Taká empatia asi nie je ministerstvu vlastná.

Pravidlá však stanovili veľmi jasne – zarob si na seba a prežiješ. Zavládol tvrdý kapitalizmus. Ministerstvo totiž už neprideľuje štátnu dotáciu na mzdy podľa počtu zamestnancov, takže škola si v podstate môže prijímať koľko ľudí chce a akých chce – ak jej na to vyjdú peniaze.

Podobný systém už síce na vysokých školách niekoľko rokov funguje, ale teraz prišiel s plnou silou a nekompromisne.

Taký princíp môže pôsobiť ako veľmi efektívny nástroj na zvyšovanie kvality školy. Škola nakúpi najlepších zamestnancov, nebude zbytočne vyhadzovať peniaze na neproduktívnych. Učitelia aj vedci sú nútení produkovať, teda zarábať na seba, a na nevyhnutné minimum sa zredukujú administratívni pracovníci (na nich škola nedostáva peniaze zvlášť, ale musia na nich zarobiť tvoriví pracovníci).

Takmer ideálny stav. Keby...

Keby kritériá prideľovania štátnej dotácie neboli pomýlené.

Školy dostanú peniaze podľa svojich výkonov v predchádzajúcich rokoch. V tomto celkom logickom princípe sa skrývajú tri zásadné problémy.

Po prvé – pomer výskumu a vzdelávania: Väčšiu časť peňazí dostanú školy za to, aký robili vedecký výskum, menšiu časť za počty študentov. V tomto štáte však dodnes neprebehla RIADNA diskusia o tom, čo sú priority vysokých škôl, či výskum alebo vzdelávanie a aký by mal byť medzi nimi vzťah. Takže prvý problém nových kritérií je v určovaní pomeru medzi „vedeckými“ a „pedagogickými“ kritériami.

Po druhé – vedecký výskum. Nehodnotí sa kvalita výskumu, ale hlavne počty publikácií v tzv. karentovaných časopisoch a v časopisoch, ktoré sú často citované („impakt faktor“). Karentované časopisy sú síce akýmsi vyjadrením kvality výsledkov, ale všetci – VŠETCI – na vysokých školách vedia, že je to len jeden z mnohých ukazovateľov, a to rovnako v prírodných, technických ako aj v spoločenských vedách.

Najčastejšie sa sťažujú spoločenskí vedci, lebo tieto disciplíny sú u nás aj vo svete najďalej od tradície karentovaných časopisov, takže práve toto kritérium ich postihuje najtvrdšie.

Ale sťažujú sa aj prírodní a technickí vedci, lebo vedia, ako sa v týchto časopisoch publikuje, vedia, ako tieto časopisy vznikajú a fungujú, aj aký je to dnes veľký biznis pre vydavateľov. Všetci vedia, že existuje množstvo ďalších spôsobov publikovania vedeckých výsledkov – konferencie a semináre, zborníky, monografie a mnoho ďalších. Platí to pre všetky vedné disciplíny.

Po tretie – študenti. Hodnotí sa ich počet, nie kvalita výučby. Jediný pokus o kvalitu je v kritériách Akreditačnej komisie, ktorá počíta, koľko študentov pripadá na jedného učiteľa. Aj to je však len pomocné kritérium, lebo môžem učiť zle aj vtedy, ak sa venujem iba trom, a vynikajúco, ak mám v prednáškovej sále stovku študentov.

Váha karentovaných časopisov je v najnovších kritériách taká silná, že preváži nielen najkvalitnejšiu pedagogickú prácu, ale preváži akékoľvek iné výstupy vedeckého výskumu.

Pri karentovej vášni úplne zaniklo, že vedec musí vystúpiť zo svojho laboratória, knižnice a kancelárie: Plnohodnotnou súčasťou práce vedca (alebo vedeckého tímu) musí byť aj popularizácia výsledkov výskumu, písanie učebníc, práca s médiami, práca s mimovládnymi organizáciami a pod. – Nič z toho sa v žiadnych kritériách neodrazilo.

Najnovšie kritériá hodnotenia ukazujú neschopnosť riadiacich pracovníkov, ktorí o nich rozhodujú. Ak nedokážu zhodnotiť kvalitu výskumu ani kvalitu pedagogickej práce svojich podriadených, tak zrátajú dve veci: koľko papiera dokázal potlačiť svojimi textami a počty jeho študentov.

Formalizácia je dôležitá a nevyhnutná, ale tu sa formalizuje množstvo, nie kvalita práce.

Výsledok: Zmenšovanie počtu učiteľov na vysokých školách, odoberanie osobných príplatkov (ak niekde boli), neprijímanie doktorandov, rušenie úväzkov cez prázdniny a pod.

Viacero fakúlt sa dostáva na spodnú hranicu svojho prežitia. Pod ňou je už len odchod zo scény.

Kapitalizmus prináša aj takéto ťažké situácie. Ale chceli sme ho. Veď je to koniec koncov len konkurenčný boj medzi školami. Boj o to, ktorá obsadí viac karentovaných časopisov, na základe čoho získa viac peňazí z ministerstva.

Zrejme ministerstvo chcelo dosiahnuť, aby finančný tlak vylúčil niektoré školy zo vzdelávacieho trhu. Odchod niektorých katedier, fakúlt alebo vysokých škôl určite nebude zásadným negatívnym zlomom v kvalite vzdelania tohto národa. Problémom zostáva, či odídu práve tie najslabšie, či kritériá na ich financovanie boli nastavené podľa reálnej situácie na vysokých školách. Zatiaľ to však vyzerá, že kritériá boli nastavené bez poznania reálnej situácie + na mieru úzkemu okruhu vysokoškolských učiteľov.

A preto sa to podobá grexitu: Utiahnuť opasky bolo nevyhnutné, aj vyčistiť priestor je nevyhnutné, a dnes sme na hranici prežitia. Mnohí asi odídu. Zostane však horkosť v ústach u tých, ktorí odídu, aj u mnohých z tých, čo zostanú. Všetci sa totiž budú pýtať, či sa naozaj použili vhodné kritériá na odstránenie pracovísk, ktoré na vzdelávací trh nepatria.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?