reklama

Pripravujú učiteľské fakulty na výzvy 21. storočia?

Škola vo veľkej miere rozhoduje, aká bude spoločnosť v budúcnosti. A začína sa to na fakultách, ktoré pripravujú budúcich učiteľov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Svet sa prudko zmenil – naše členstvo v EÚ a v NATO je už samozrejmosťou, prichádzajú nové výzvy. Spoza hraníc, z globálneho prepojenia sveta, ale aj z vnútra našej spoločnosti. Na ktoré z nich školstvo odpovedá? Ako si školstvo pripravuje svojich učiteľov?

Hlavné výzvy 21. st. sú pre školy skutočne vážne.

Škola prestala byť hlavným vzdelávacím prostredím. Ešte pred 50 rokmi sme si mohli myslieť, že deti získajú vzdelanie v škole. Dnes prichádzajú do školy napolo vzdelané – a aj keď to často nemožno označiť za vzdelanie, prinášajú si do školy obrovské množstvo informácií získaných inde, pričom s chuťou kontrolujú, či im škola poskytuje korektné a dostatočné informácie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už dlho sa vynárajú tzv. nové potreby detí:

Deti dospievajú skôr a rýchlejšie. Skôr sa stávajú suverénnymi, skôr prechádzajú obdobím pubertálnych zmätkov a hľadania seba samých, skôr získavajú pocit, že sa už môžu spoľahnúť samé na seba. Majú dostatok podnetov aj možností pre experimenty vo fyzickej aj psychickej oblasti (včasné sexuálne skúsenosti, drogy, počítačové hry).

Psychická a sociálna sila dievčat sa vyrovnáva so silou chlapcov, chlapci často ustupujú z klasicky chápanej „mužskosti“. V triedach, v rovesníckych skupinách aj v atmosfére spoločnosti veľmi silno počuť hlas dievčat ako rovnocenných partneriek chlapcov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzrastá sila rovesníckych skupín. Deti majú veľa možností nadväzovať sociálne kontakty mimo kontroly dospelých a nadväzujú ich smelšie, ľahšie, aj vo väčšom množstve i s väčším rizikom. Zasahovanie dospelých do tohto procesu chápu ako zasahovanie do súkromia. Súkromie si síce na internete otvárajú, ale pred rodičmi s nedôverou zatvárajú. Rodičia (aj učitelia) prestali byť tým hlavným, kto sprostredkuje kontakt detí so spoločnosťou.

Deti sa dennodenne vyrovnávajú s prostredím internetu, a to v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Vstupujú do veľmi bohatého aj rizikového prostredia, ktoré ich ľahko vtiahne a ponúkne im takmer nekonečné možnosti: pre rozvoj, ale aj pre deštrukciu. V ich živote sa hranice virtuálneho a reálneho sveta stierajú, nemajú jasné, kde sa začína súkromie a kde verejný život.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vyrastajú uprostred mediálneho sveta. Médiá pretvárajú svet detí na produkty, ktoré potom dobre predávajú širokým masám. Tlak médií vytvára informačnú hmlu, s ktorou sa deti nevedia vyrovnať, pretože všetko pôsobí dôveryhodne, a ony nemajú zručnosti na odlišovanie serióznej informácie od neserióznej, či informácie od manipulácie.

Svet sa mení rýchlejšie ako ešte nedávno, hoci tie zmeny niekedy nemusia byť viditeľné. Rýchla ruská invázia na Ukrajinu bola ešte nedávno nepredstaviteľná, ale dnes je jasne viditeľná. Rovnako sme si nevedeli predstaviť, že deti a mládež môžu zaujímať takmer neviditeľné turbulencie bitcoinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pripravia učiteľské fakulty svojich študentov na to, aby v budúcnosti zvládali v škole podobné situácie?

Vo väčšine prípadov nie.

Študenti učiteľstva sú zväčša pripravovaní na školské vyučovanie, teda na klasickú prácu na predmete v triede. Majú vyučovať jeden-dva školské predmety.

Ak sa náhodou zmení názov predmetu, vzniká na školách problém s ich diplomom z vysokej školy. Ak sa objaví nová problematika, začlení sa do prípravy učiteľov ako kampaň, ale nerieši sa systematicky.

Vôbec sa neráta s tým, že deti sa nevzdelávajú len na izolovaných predmetoch (– starý psychologický poznatok, že človek sa vôbec neučí v izolovaných súboroch vedných oblastí, ale v praktickej činnosti, ktorá prekračuje vedné oblasti). A už vôbec sa neráta s tým, že deti sa neučia len v škole.

Študenti učiteľstva z väčšiny slovenských fakúlt majú len minimálnu reálnu prax na základných a stredných školách. Vyučujú na škole dva týždne, mesiac(?) – čo znamená, že väčšinou skončia štúdium učiteľstva bez toho, že by reálne odučili viac ako 10 školských hodín, mnohí oveľa menej.

Pritom aspoň jeden kompletný semester pobytu na základnej či strednej škole by im mohol poskytnúť dostatočné zručnosti pre učenie.

Je paradoxom, že pred rokom slovenské univerzity spracúvali podklady pre komplexnú akreditáciu. Museli tam napísať aj množstvo a štruktúru učiteľskej praxe pre budúcich učiteľov. V tom istom čase sa pod garanciou ministerstva školstva riešil projekt, ako by mali tieto praxe vyzerať. Užitočný projekt s množstvom výborných nápadov a múdrych výskumníkov – ale jeho výsledky prišli po tom, ako sa uzavrelo písanie podkladov pre akreditáciu.

Keď výsledky súčasnej komplexnej akreditácie skončia svoju platnosť (v r. 2021), pravdepodobne až potom bude možné do nových študijných programov začleniť novú podobu praxí z tohto projektu.

Nedostatok praxe (a časté formálne, akademické vyučovanie didaktiky) spôsobuje, že študenti učiteľstva nie sú dostatočne pripravení na zvládanie reálnych situácií v triedach:

Nevedia, čo robiť, keď sa trieda (alebo jeden žiak) rozhodne psychicky učiteľa zdeptať. Nevedia, čo robiť s arogantným žiakom. Nevedia, ako zabezpečiť, aby talentovaní žiaci pomáhali menej talentovaným. Nevedia, ako pracovať so šikanovaním medzi žiakmi, nevedia, čo robiť pri podvádzaní. Nevedia, ako integrovať hendikepovaných či sociálne znevýhodnených žiakov. Netušia, ako pracovať s postojmi žiakov.

Okrem klasických trestov a odmien, dobrých a zlých známok a pohovorov s rodičmi.

Fakulty ich nepripravujú ani na prácu s rodičmi alebo s komunitou okolo školy. Je síce pravda, že rodičov najviac zaujímajú známky ich detí (prípadne sa pýtajú, či dieťa v škole „nehnevá“), ale práve učiteľ môže systematicky pracovať na tom, aby rodičov zaujímali aj iné veci.

Fakulty ich nepripravujú na to, že okolie školy sa mení, že ľudia migrujú, že prichádzajú a vynárajú sa nové menšiny, že sa svet globalizuje a prepája. Len na niektorých fakultách na Slovensku sa učitelia zoznámia s multikultúrnou výchovou, teda so spôsobmi, ako zvládať narastajúcu rôznorodosť žiakov v škole, alebo ako sa vyrovnávať s medzikultúrnymi konfliktami v súčasnom globalizovanom svete.

S pôsobením médií a internetu akoby naše učiteľské fakulty vôbec nerátali. Neviem, či sa vôbec niekde do prípravy budúcich učiteľov na slovenských fakultách dostala mediálna výchova.

Problém médií a internetu sa väčšinou redukuje na prácu s interaktívnou tabuľou (pedagogické fakulty aj tak nimi nie sú masovo vybavené), sem-tam s nejakým e-learningovým kurzom. Alebo učiteľ pustí študentom nejaký film.

Budúci učitelia nie sú systematicky pripravovaní na prácu s médiami, ani na to, aby viedli žiakov ku kritickému mysleniu o médiách.

Študenti učiteľstva sú pripravovaní tak, akoby sa škola nemenila. Akoby mala mať naveky podobu uzavretých vyučovacích predmetov. Akoby jej štruktúra zostala naveky rovnaká. Akoby školu navštevovali vždy rovnakí žiaci.

Je pritom paradoxom, že súčasná situácie nevznikla zo dňa na deň. Je paradoxné, že mnoho z toho je už spracované v pedagogickej, psychologickej aj sociologickej teórii. Akoby svet a teória išli jedným smerom a učiteľské fakulty svojím.

Všetky tieto skeptické pozorovania sa netýkajú len pedagogických fakúlt, ale aj iných – učiteľov priipravujú aj filozofické fakulty, prírodovedecké fakulty, humanitné fakulty, bohoslovecké fakulty a pod. A určite to neplatí pre každého učiteľa, ani pre každý študijný program, ani pre každú katedru. Trúfam si však tvrdiť, že sa tieto pozorovania sa týkajú väčšiny.

Erich Mistrík

Erich Mistrík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  218
  •  | 
  • Páči sa:  251x

"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík:  Myslím na školuKultúra is not deadVedaČistá politikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu