Autorka má určite pravdu. Spôsob skúšania, ktorý opisuje, sa na slovenských vysokých školách deje ako na bežiacom páse. Mnohým učiteľom sa skutočne nechce ničím špeciálne zaoberať. Mnohí sú určite „najmúdrejší na svete“ a študenti majú len po nich opakovať ich „múdrosti“.
Mnohým študentom sa tiež vôbec nič nechce a sú radi, ak systém takto funguje.
Chvalabohu, autorka blogu sa neteší tomu, čo videla na vysokej škole. Ale vyhodnotila si ju pre seba ako nezaujímavé prostredie a stratu času.
Po jej skúsenostiach jej treba dať za pravdu. Autentický zážitok ja reálnou skúsenosťou.
Trápi ma niečo iné. Po takom zážitku A totiž treba vysloviť dôležité B. Treba vysloviť niečo, o čom sa na Slovensku takmer vôbec neuvažuje:
Aká je hodnota vzdelania?
Túto otázku si nekladú tí študenti, ktorí chcú študovať len pre papier (ing., Mgr. a pod.) Túto otázku si nekladú ani tí učitelia, ktorý študentov nútia formálne reprodukovať pár viet.
Žiaľ, túto myšlienku si nekladú ani naši ministri školstva, ani tzv. široká verejnosť.
Ak by sme v tejto otázke mali jasno, určite by na sa Slovensku neobjavovali stále znova podobné úvahy, ktoré v konečnom dôsledku podporujú atmosféru devalvujúcu vzdelanie.
Papier o ukončení vysokej školy sa nerovná vzdelaniu – ani papier, ani skutočné vzdelanie zasa nikomu nedajú prácu. Vzdelanie samotné ani človeku neukáže, ako sa správať v ťažkých i bežných životných situáciách
Vzdelanie však dá človeku niečo úplne iné.
Vzdelaný človek sa ľahšie orientuje vo svete, lebo má viac informácií, lebo viac rozmýšľal o svete, lebo ho nútili zvažovať rôzne alternatívy.
Vzdelanie dá človeku pôžitok z pochopenia vecí a sveta. Taký pôžitok človeka motivuje, aby sa zahĺbil do problému a objavoval jeho nové roviny a súvislosti.
Vzdelanie naučí človeka, že nie je jediným vlastníkom pravdy a múdrosti. Vzdelanie ho naučí, že jeho múdrosť je múdrosťou len pre neho, ale iní ľudia mali a majú svoju vlastnú múdrosť, ktorá v ich životoch perfektne funguje.
Vzdelanie pomôže človeku pochopiť, kde sa nachádza. Pomôže mu pochopiť výkony minulých generácií, čím ho pripraví na presnejšie chápanie jeho súčasníkov.
Žiadny človek sa asi nepoučí z chýb iných ľudí, avšak vzdelanie mu ukáže, že jeho vlastná chyba nie je fatálna, ale že rovnakú chybu robia aj druhí.
Vzdelanie sa nerovná múdrosti. Ale – v prípade, že to vo mne škola podporuje – môže byť vzdelanie nástrojom pre múdrosť.
Aj nevzdelaný človek – čo sa nerovná človeku bez školy, a rovnako aj človek bez školy sa v živote dokáže vynikajúco uplatniť. Dokáže si nájsť dobrú prácu (čo sa nerovná dobre platenej práci, ale práci, ktorá ho napĺňa a uspokojuje). Dokáže sa orientovať vo vzťahoch medzi ľuďmi. Dokáže si formovať svoje hodnotové orientácie a správať sa podľa nich. Dokáže byť empatický, tolerantný a tvorivý.
Ale vzdelanému človeku to všetko pravdepodobne pôjde ľahšie práve preto, lebo v mladom veku, počas štúdia musel rozmýšľať, kriticky zvažovať, konfrontovať, nasávať informácie. Musel vyvíjať špeciálnu aktivitu – rozmýšľať, a to pravidelne, systematicky, neustále.
Mnohé školy nenútia mladých ľudí rozmýšľať. Ale som presvedčený, že je dosť učiteľov a dosť škôl, ktoré to ponúkajú.
Neviem prečo sa na Slovensku stalo bontónom hovoriť, že „škola mi nič nedala“. Vlastne tuším – asi to súvisí s neutešeným stavom nášho školstva.
Jedna vec je však konkrétna škola a druhá vec je vzdelanie ako pomôcka pre bohatší život. Na Slovensku si neuvedomujeme, že odmietaním školy odmietame aj vzdelanie. Dôsledky si vychutnáme o niekoľko desaťročí, ale vôbec nebudú príjemné.
