reklama

Skutočne zlyhal multikulturalizmus?

Po Paríži 7. januára sa bude opakovať, že zlyhal západný liberálny model multikulturalizmu. Je odpoveď na tragédiu taká jednoduchá?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Každý má právo na vlastný spôsob života podľa svojich individuálnych predstáv.

Táto základná myšlienka multikulturalizmu sa zrodila v bojoch za ľudské práva v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.

Už od slávneho prejavu Martina Luthera Kinga Jr. v r. 1963 nám však malo byť jasné, že nejde o uplatňovanie akéhokoľvek životného štýlu. M. L. King Jr. „sníval sen“ o slobode, rovnosti a dôstojnosti človeka pred zákonom. „Sníval sen“ o tom, že ľudí nikto nebude posudzovať na základe rasy a pôvodu, ale že všetci (celý americký národ) budú spoločne, ako rovný s rovným, tvoriť svet na základe slobody, dôstojnosti a práva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sloboda – každý podľa svojich predstáv. Rovnosť – každý človek sa môže uplatniť. Dôstojnosť – každý človek má hodnotu. Právo – všetci musia rešpektovať právny stav.

Slovo právo vyslovoval jedným dychom s ostatnými.

Keď sa však v posledných desaťročiach hovorilo o multikulturalizme, akoby sa zabudlo na toto posledné slovo.

Multikulturalizmus sme si predstavovali ako spolužitie akýchkoľvek životných štýlov. Stačilo vraj pre každého vytvoriť podmienky na sebarealizáciu, a výsledkom mala byť mierumilovná spoločnosť, kde všetci pokojne spolunažívajú.

Lenže každý životný štýl má v sebe niečo, čo druhým ľuďom nevyhovuje, dokonca im odporuje, znepokojuje a ohrozuje ich. Preto sa ľudia s určitou kultúrou zoskupovali v jednom priestore, aby ich okolie nerušilo a aby oni nerušili iných. Už celé desaťročia sa v západnom svete ľudia oddeľujú namiesto toho, aby sa miešali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hrany svojich spôsobov života si tak vyostrovali namiesto toho, aby si ich obrusovali.

A tak v mestách USA vznikali hispánske štvrte, čínske štvrte, talianske štvrte, v Nemecku turecké štvrte, vo Francúzsku arabské štvrte... u nás rómske osady.

To však nie je multikulturalizmus, ale segregácia.

Výsledkom segregácie je, že sa ľudia nespoznávajú a nespolupracujú, ale existujú akoby v paralelných svetoch. Každá skupina si udržiava a pestuje svoje tradície. Prestáva plodné obohacovanie kultúr, ktoré jedine môže viesť k spolupráci.

Ľudia pozerajú cez kultúrne hranice na druhých ako na nepriateľov, ako na ohrozenie, alebo ako na bytosti s nižšou hodnotou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odlišných ľudí skutočne na Západe akceptujeme vtedy, keď si udržia svoje podriadené postavenie. Človek, ktorý k nám prišiel zo vzdialenej krajiny, si môže žiť podľa seba len dovtedy, kým je „medzi svojimi“. Ak chce vstúpiť do majority, musí prijať životný štýl väčšiny a odložiť svoje kultúrne návyky a tradície.

To však nie je multikulturalizmus, ale kultúrne geto, alebo naopak, po vystúpení z geta – asimilácia.

Ak sa chcem ako plnohodnotný občan zaradiť do majority, musím sa v tomto modeli asimilovať, teda prebrať kultúrne tradície majority. A práve to sa ukázalo ako nemožné.

Moslimovia, konfucianisti, hinduisti, judaisti, šintoisti a iní si chcú kdekoľvek na svete udržať svoje kultúrne tradície. Nechcú sa asimilovať. Úplne rovnako, ako sa nechcú kresťania asimilovať v Iraku či v Číne. (A to sú len narýchlo pozbierané príklady.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nedá sa povedať, že by zlyhalo mierové spolužitie príslušníkov rôznych kultúr. Zlyhala naivná predstava Západu, ktorá sa zrodila pred päťdesiatimi rokmi a rozkvitla po páde komunizmu, v období svetového ekonomického rastu.

Zlyhala naivná viera, že ľudia môžu žiť spolu bez problémov aj vtedy, ak pochádzajú z úplne odlišných kultúr.

Už dlho sa ukazuje, že to ľudia nedokážu, aj keď žijú tesne vedľa seba. Že blízkosť odlišných kultúr môže nenávisť dokonca zvyšovať.

Nezlyhal multikulturalizmus. Zlyhala naivná predstava o multikulturalizme.

Zlyhala tá predstava o multikulturalizme, ktorá uprednostňovala odlišnosť v kultúrnych tradíciách.

Ak zdôrazňujeme odlišnosti medzi nami, tak sa zaradením do určitej kultúry stávame pevne vymedzenou jednotkou. Iní sú vymedzení tiež, ale inou kultúrou.

Tak kultúra pomáha vytvárať identitu ľudí i celých spoločností. Cez kultúru sa ľudia identifikujú ako hodnotní ľudia. Cez kultúru identifikujú spolupatričnosť s inými ľuďmi, svoje zaradenie do skupiny.

Preto je v tradičnej naivnej predstave o multikulturalizme len ťažko možný prechod z kultúry do kultúry, či miešanie kultúr.

Na Západe sa však práve odlišnosti v kultúrach stali veľmi dôležitými.

Akoby si ani majority ani minority neuvedomili, že odlišnosti medzi nami sa v spolupráci musia dostať do úzadia. Ak ich zvýrazníme, len zväčšujeme svoje rozdiely a blokujeme spoluprácu.

To, čo nás spája, nájdeme len vtedy, ak to urobíme naopak: Ak postavíme hodnotu každej kultúry na hodnote človeka, ak má pre nás človek vyššiu hodnotu ako kultúrna tradícia.

Už 11. septembra 2001 sme si mali uvedomiť, že treba zásadne prehodnotiť naše predstavy o spolužití kultúr, teda o multikulturalizme. Nepoučili sme sa však a naďalej sme na Západe žili v naivnosti deväťdesiatych rokov.

Kultúrnu rôznorodosť však v globalizovanom svete vnímame stále ostrejšie. A tak si niekedy majorita myslí, že kultúrne tradície menšiny majú nižšiu hodnotu, a preto sa majú menšiny prispôsobiť jej kultúre.

Východiskom bude potláčanie menšinovej kultúry. To však vzbudzuje obranné reakcie menšiny, a dnes už veľmi dobre vieme, že každá ďalšia snaha o potlačenie menšinovej kultúry vzbudzuje iba väčšiu reakciu.

Niekedy je však kultúrna tradícia v rozpore s právnym systémom štátu.

Práve vtedy musíme právo nadradiť nad kultúru – lebo právo je iba jedno, spoločné pre všetkých, zatiaľ čo kultúr je v štáte veľa. Právo je to nevyhnutné minimum, na ktorom sa môžeme a musíme dohodnúť.

Nie je dôležité, aké kultúrne tradície vyznávame. Dôležité je, či dokážeme spolunažívať. A to je možné jedine na základe existujúceho právneho systému.

V európskom právnom systéme existuje sloboda slova a sebavyjadrenia, rovnosť pohlaví, rovnaké príležitosti pre každého, zákaz zabíjania, sloboda združovania a ďalšie základné princípy. Popri nich aj rovnosť všetkých pred zákonom – práve preto je západná kultúra svetskou kultúrou, lebo právo nadradila kultúre (teda aj náboženstvu, aj ideológii, aj emóciám, aj morálke, aj politike).

V naivnosti pôvodného multikulturalizmu sme na Západe hlboko podcenili i bezpečnostné riziká stretov kultúr. Zabudli sme, že nie všetci vyznávajú naše západné hodnoty. Príliš sme sa sústredili na práva menšín i práva väčšín a zabudli sme na spoločnú povinnosť uchovať pokojné spolunažívanie. Spoločnú povinnosť.

Preto je nevyhnutné celý multikulturalizmus podriadiť právu. Ak kultúrne odlišnosti nadradíme právnemu systému, skončíme pri zabíjaní.

Ešte asi dlho budeme hľadať odpoveď na otázku, čo na Západe zlyhalo. Nezabúdajme však, že nie sme na svete sami a že mnoho vecí zlyhalo aj inde. Západ má za to určitú zodpovednosť danú našou koloniálnou minulosťou, ale len čiastočnú, nie kompletnú zodpovednosť.

Zlyhalo a zlyháva veľa v politike, vo vojenstve, v médiách, v kultúre, v sociálnych opatreniach a inde. Práve preto sa nedajme pri parížskej tragédii zviesť jednoduchými a jednorozmernými odpoveďami.

Ak jednoducho zmietneme multikulturalizmus zo stola ako zmätočný, výsledkom bude snaha obrátiť všetkých na náš obraz – a teda stále viac násilia.

Ak sa poučíme z naivnosti pôvodného multikulturalizmu a postavíme našu existenciu na spoločnom rešpektovaní právneho systému štátu, máme šancu dostať sa zo zdanlivo slepej uličky násilia.

Pretože v globalizovanom svete sa kultúry budú stretávať vždy. Multikulturalizmu v nejakej podobe sa nevyhneme.

(9. 1. oprava gramatickej chyby, ktorá menila význam: ... pred päťdesiatymi rokmi... --> ... pred päťdesiatimi rokmi...)

Erich Mistrík

Erich Mistrík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  218
  •  | 
  • Páči sa:  251x

"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík:  Myslím na školuKultúra is not deadVedaČistá politikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu