Už tretí minister - skvelá budúcnosť školstva?

Autor: Erich Mistrík | 13.12.2014 o 12:40 | Karma článku: 7,49 | Prečítané:  1410x

Prečo sa vymieňajú ministri školstva? Ide o kvalitnejšie plnenie vládneho programového vyhlásenia?

Dušan Čaplovič, Peter Pellegrini, Juraj Draxler – trojica, ktorá sa menila na čele nášho školstva od r. 2012. Predpokladám, že minister by mal byť menovaný preto, lebo je schopný riadiť svoj rezort a plniť vládne programové vyhlásenie. Výmena ministrov by asi mala prichádzať vtedy, keď buď neplnia vládny program, alebo nedokážu riadiť svoj rezort, alebo ich dostihol nejaký škandál finančný, korupčný a iný.

Čo sa stalo v našom prípade?

Dôvody na menovanie D. Čaploviča za ministra neboli celkom jasné, ale o to kreslo sa snažil už predtým. O dôvode jeho odchodu sme sa veľa nedozvedeli, akoby to ani s riadením školstva nesúviselo. Sám sa vyjadril, že preto, lebo na neho vyvíjali mediálny tlak.

Dôvodom pre menovanie P. Pellegriniho bol fakt, že je to mladý schopný káder. Jeho rýchly odchod mal jasný dôvod, bolo treba nájsť predsedu Národnej rady – teda jeho odchod nesúvisel so školstvom.

Dôvody pre menovanie J. Draxlera za ministra zostali záhadou.

Predpokladajme, že pri týchto zmenách ide o efektívnejšie plnenie vládneho programového vyhlásenia z r. 2012. V každom prípade by sa to vyhlásenie malo plniť, dokonca asi čoraz lepšie, keďže sú tu zrejme stále lepší ministri.

Čo bolo jeho obsahom? Skúsme vytiahnuť kľúčové témy programového vyhlásenia vlády.

Vládne programové vyhlásenie písalo o obsahu vzdelávania. – Na obsahu sa pracuje neustále, obsahy štátneho vzdelávacieho programu sa inovujú už niekoľko rokov. Síce nie veľmi efektívne, a zatiaľ ministri prezentovali skôr rozdielne predstavy ako jednotné, ale niečo sa tam deje.

Vláda sa chcela venovať skvalitňovaniu pedagógov. Mal sa prepracovať systém získavania kreditov, mala sa „odstraňovať byrokracia a administratíva“ a chceli podnietiť kvalitnejšiu prípravu na vysokých školách. – S kreditmi sa nedeje nič, administratíva prekvitá a rozširuje sa, s vysokými školami vláda zatiaľ nepohla.

Financovanie základných aj stredných škôl sa malo zásadne zmeniť, tomu sa programové vyhlásenie venovalo hneď v niekoľkých bodoch. Od financovania sa môžu odvíjať zásadné zmeny v školstve, asi by malo byť prioritou ministerstva. – Návrh takého zákona začali spracúvať ešte za ministrovania D. Čaploviča, po dva a pol roku od nástupu tejto vlády stále nie je na svete. Minister J. Draxler sa vyjadril, že je v pláne na december 2015, lebo sa vraj ukázalo, že sa zákon nepripravoval po riadnej analýze.

Súkromný sektor stále nemá záujem masívne financovať školstvo, takže viaczdrojové financovanie nefunguje, normatívy na financovanie škôl neprinášajú žiadnu zásadnú zmenu, učitelia stále nie sú platení za kvalitu svojho výkonu, „transparentné financovanie záujmovej činnosti“ bol dosiaľ skôr paškvil ako reálna zmena.

Asi sa všetky doterajšie zmeny financovania skutočne pripravovali bez riadnej analýzy.

Prví dvaja ministri sa však výrazne zaslúžili o „nové učebné zdroje, materiálno-technické vybavenie a digitálnu podporu“ vzdelávania. – Máme tu Planétu vedomostí a masívny nákup tabletov, avšak minimum tlačených učebníc. "Digitálna podpora" sa v podstate zredukovala na tablety. Prebiehajúca „digitálna podpora“ je taká výrazná, že pôsobí ako jeden z hlavných zámerov tejto vlády (či jej ministrov). Škoda, že sa v programovom vyhlásení objavila len tak medzi rečou, bez špeciálneho dôrazu na ňu...

Zriaďovanie internátnych škôl pre rómske deti („deti z marginalizovaného prostredia“) zatiaľ tiež neslávi úspechy, podpora výučby slovenčiny na menšinových školách podobne.

Vysoké školy chcela táto vláda diferencovať podľa ich kvality – o čom dosiaľ niet ani chýru ani slychu. Zároveň chcela podporiť Akreditačnú komisiu, aby „výraznejšie zohľadňovala kvalitu absolventov“ vysokých škôl. Neviem o tom, že by sa to robilo.

Mimo programového vyhlásenia počúvame od ministrov rôzne snahy a individuálne preferencie, ktoré chcú napĺňať – matematika áno, matematika nie, tablety trochu, tablety masívne, známky ako kritérium na prijímanie áno/nie, druhý cudzí jazyk áno/nie...

V programovom vyhlásení vlády bolo ešte niekoľko viet, ktorých plnenie sa ťažko vyhodnocuje, lebo môžu vzbudzovať iba údiv, úsmev, alebo ich môžeme považovať len za všeobecné frázy bez reálneho podkladu v školskej realite:

Napríklad „Bude podporované vlastenectvo modernými formami a metódami vzdelávania, prehĺbi sa výučba o holokauste, rasovom a etnickom násilí.“

Alebo: „Vláda zabezpečí uskutočnenie dôslednej revízie reformy školstva nastavením inovatívnych procesov v riadení a vzdelávaní kvalifikovanú reštrukturalizáciu štátnej a verejnej správy v školstve a skvalitní proces realizácie projektov EÚ.“ (Pre čitateľa, ktorý neverí vlastným očiam – táto vetu som sem preniesol systémom copy-paste.)

Ak predpokladáme, že zmeny na poste ministra školstva majú viesť ku kvalitnejšiemu plneniu programového vyhlásenia vlády, predpokladáme zle. Niečo sa síce plní, ale ťažko možno hovoriť o efektívnosti, o systematickosti krokov, o nadväznosti ministrov na svojich predchodcov.

Prečo sa potom menia?

 

Poznámka: Citácie pochádzajú z vládneho programového vyhlásenia o školstve, ako je zverejnené na stránke Ministerstva školstva.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?