Nebojím sa o Slovensko

Autor: Erich Mistrík | 29.11.2014 o 11:44 | Karma článku: 12,32 | Prečítané:  5897x

Počúvam obavy o osudy Slovenska. Skeptici niekedy pridávajú, že to záleží od mladej generácie – a na tú počúvam ponosy, ktoré nedávajú veľa nádeje.

 

Mládež sa vraj o nezaujíma o nič iné, len o jedlo a prepych, nemá úctu voči starším a trápi svojich učiteľov.

Takto si vraj vzdychol Sokrates pred 2 400 rokmi.

O súčasnej mládeži radi hovoríme niečo podobné – je stále hlúpejšia, nemá o nič záujem, v škole sa o nič nesnaží, zaujímajú ju len mobily, celebrity a chce si iba užívať sveta. Ak by to od antiky platilo o každej mládeži, už by sme dávno boli v značne hlbokej priepasti.

Na vysokých školách si tiež niekedy povzdychneme:

Študenti zanedbávajú svoj osobný rast. Nevážia si vzdelanie a vedia stále menej, pravopis je im ľahostajný, svoje práce odpisujú z internetu, nechodia do knižníc, ulievajú sa z prednášok, ide im len o získanie diplomu, chcú si len predĺžiť mladosť, atď.

Iní zasa hovoria, že si súčasná mládež neváži možnosti Európskej únie (napr. voľné cestovanie), neváži si ohromné technologické možnosti (všadeprítomný internet a mobily), neváži si svoje veci (lebo sú okolo nej preplnené obchody s tovarom). Neváži si ani demokraciu.

Koľkože to majú rokov?

Najstarší vysokoškolskí študenti majú okolo 25 rokov, narodili sa teda v roku Nežnej revolúcie a pri našom vstupe do EÚ mali 15 rokov. Najmladší študenti sa narodili už do Slovenskej republiky a pri vstupe SR do EÚ mali 8 rokov.

Keď im rozprávam o tom, s akými obrovskými ťažkosťami sa z komunistického Československa cestovalo na Západ, neveria a hľadia na mňa očami ako...

Presne tak isto, ako som ja v chlapčenskom veku hľadel na bývalých partizánov, ktorí nám prišli do školy porozprávať o SNP. Ich obetiam sme totiž vôbec nerozumeli a jediné, čo nás chlapcov zaujímalo, boli tanky a samopaly z druhej svetovej vojny.

Súčasná mládež sa možno rovnako málo zaujíma o 17. november. Ale možno má ten nezáujem reálny dôvod.

Tie deti vyrástli vo svete demokracie, slobodného pohybu po svete informácií, slobodného rozhodovania každého z nás o svojom osude. Dnešní študenti vysokých škôl (= dospelí ľudia) o Nežnej len počuli, EÚ považujú za samozrejmosť a komunizmus je pre nich hlboká história.

Človek však bez poznania histórie opakuje staré chyby. Človek sa bez poznania spoločenských a kultúrnych súvislostí stane obeťou mocných (alebo obeťou médií). Človek sa bez riadneho zvládnutia svojho materinského jazyka (štylizácie, gramatiky, metafor...) nevyjadruje presne a iní mu neporozumejú. Človek ľahostajný voči vzdelávaniu sa čoraz ťažšie uplatní na pracovnom trhu.

Tak sa hovorí o našej mládeži, preto Slovensko asi čaká smutná budúcnosť.

A predsa neverím týmto katastrofickým víziám.

Bol som nedávno na stretnutí asi stovky mladých ľudí. Celé stretnutie, od organizácie až po detaily programu pripravila malá skupina z tejto mládeže. Bolo v tom veľa improvizácie, občas nedotiahnutý obsah aj organizácia. Ale bolo v tom veľmi veľa chuti a nadšenia niečo urobiť pre seba aj pre ostatných.

Malá skupinka študentov dokázala takmer tri hodiny udržať vo vare a v pozornosti asi sto mladých ľudí. Samozrejme, že najväčší úspech mal tanečný zápas, ale veľmi nezaostávali ani iné body programu, vrátane súťaže vo vedomostiach a zručnostiach.

Tá malá skupina mladých ľudí aj tá veľká „masa“ mládeže ukázali niekoľko dôležitých vecí:

Všetci mali záujem o to, čo sa deje. Všetci sa chceli zúčastniť a spolupracovať. Každý chcel prispieť. Všetci mali zmysel pre humor a dokázali sa zasmiať aj sami na sebe. Každý bol ochotný okamžite vstúpiť do zábavy, ale aj vystúpiť z nej a zahĺbiť sa do „vážneho“ rozhovoru. Nezatajovali svoje starosti, nezľahčovali ich, hoci sa prišli zabaviť. Ktokoľvek prichádzal s doplňujúcimi nápadmi. Ak sa niečo nepodarilo, zasmiali sa a išli ďalej.

Všetci mali dostatok energie a chceli ju venovať spoločnej veci. Tou „vecou“ bola hlavne zábava, ale v tej zábave prejavili dôležité sociálne zručnosti – schopnosť vyjednávať, chuť a schopnosť spolupracovať, schopnosť kompromisov, ochotu pomôcť, jasné postoje, pevné názory, schopnosť argumentovať, schopnosť riešiť problémy a konflikty, tvorivosť, zodpovednosť, humor, presné vnímanie sociálnych vzťahov, nadhľad nad situáciou i nad sebou samým...

Preto sa nebojím o Slovensko. Reči o zvlčilej mládeži, ktorá nemá o nič záujem, asi budú len sťažovaním sa starších generácií, že mládež sa nezaujíma o to, o čo majú záujem starší.

Ťažko sa s tým starší zmieria a určite treba robiť veľa preto, aby mládež registrovala to, čomu veria staršie generácie. Ale mládež nemôže mať tie isté záujmy. Vyrastá v inom svete, prináša si iný pohľad na svet. Dôležité je, že má jasno vo svojich hodnotách, vie sa prejaviť a dokáže spolupracovať v mene spoločnej veci.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?