Máme Kunsthalle aj Danubianu

Autor: Erich Mistrík | 20.9.2014 o 10:49 | Karma článku: 5,76 | Prečítané:  1849x

V tom istom mesiaci sa otvorili renovovaná Danubiana i nová Kunsthalle. Pretože všetko niečo stojí, boli ešte pred nedávnom v súboji o finančný príspevok štátu. Zrazu sú tu obidve. Na pohľad idylka, ktorú nám venoval štát.

Keď bývalý minister kultúry, Daniel Krajcer, rozhodol, že Danubiana prevezme aj úlohy Kunsthalle, narazil na odpor. Protestovali najmä ľudia z výtvarnej obce, ktorí dovtedajšie výstavy v Danubiane považovali za nadbiehanie väčšinovému vkusu, za niečo, čo nezodpovedalo novým tendenciám v umení. Plán D. Krajcera sa nerealizoval – a dnes je v Bratislave tak Danubiana ako Kunsthalle. Zázrak?

Čo sa vlastne stalo:

Danubiana sa dočkala veľkej dostavby, ktorá zásadne zmenila charakter pôvodnej stavby. Na polostrove v Čunove vzniklo architektonické dielo, v ktorom síce starú Danubianu skoro nespoznáme – ale tiež môže poskytnúť pôžitky z architektúry, prostredia polostrova na Dunaji, aj z vystavených diel. Je však dosť ďaleko od mesta, dostať sa k nej dá autom, na bicykli, alebo až po dlhej prechádzke cez les a cez Dunaj. Občas loďou.

Kunsthalle sídli v obnovených priestoroch Domu umenia, ktorý nie je architektonicky výnimočným dielom a aj výstavné priestory sú vlastne veľké haly. Ale sídli v úplnom centre mesta.

Danubiana prestala byť súkromnou inštitúciou. Jej pôvodný majiteľ, holandský zberateľ umenia, prepožičal tejto obnovenej inštitúcii na 20 rokov veľkú časť svojej zbierky. Bohatá zbierka s veľkými slovenskými i zahraničnými menami.

Mnohé z týchto diel možno zaujmú aj neodbornú verejnosť, lebo reprezentujú dlhodobú orientáciu Danubiany – väčšinou doznievajúcu modernu hlavne v podobe nefiguratívneho umenia.

Kunsthalle vznikla v rámci štátnej inštitúcie, Národného osvetového centra. Dá sa diskutovať, či to bolo najšťastnejšie riešenie, ale výsledkom je, že Bratislava má po dvadsiatich rokoch snáh konečne vlastnú Kunsthalle.

Už z princípu Kunsthalle sa táto inštitúcia bude venovať najnovším trendom vo výtvarnom (vizuálnom) umení, ktoré pravdepodobne nebude príťažlivé pre širokú verejnosť. Ale v inštitúcií pôsobí zároveň tím mladých ľudí pripravených pracovať s návštevníkmi.

Takto to vyzerá takmer na idylku. Namiesto kompromisu máme jasné riešenie, namiesto jednej inštitúcie máme dve. Ponuka galérií v Bratislave sa rozšírila spôsobom, na aký nie sme zvyknutí. Dve relatívne veľké inštitúcie podporované štátom – jedna dostavaná, druhá vybudovaná (hoci zatiaľ len v rámci inej inštitúcie).

Ešte ak sa niečoho podobného dočká aj Slovenská národná galéria...

Všetko má svoje ale.

Dokedy bude štát ochotný a schopný dotovať Danubianu, ktorej náklady museli prudko vzrásť s rozšírením budovy, personálu, zbierok...?

Dokedy bude štát ochotný pomáhať pri raste Kunsthalle? Ktorí sponzori budú ochotní pomáhať Kunsthalle, keď ich nápady a peniaze musia prejsť nezmyselným sitom verejného obstarávania a iných absurdných povinností, čo zväzujú verejné inštitúcie v tomto štáte?

Ako bude fungovať manažment Danubiany, keď sa zo súkromnej inštitúcie stala verejnou? (Nezabudnime na to, čo sa kedysi stalo s divadlom Aréna: Možno bola chyba aj na strane Milana Sládeka, ale najväčší konflikt sa spustil práve pri prechode pod verejnú správu.)

Ako sa Národné osvetové centrum dlhodobo vysporiada s konfliktom funkcií Kunsthalle a svojich iných činností? Alebo – ako sa na otvorení Kunsthalle vyslovil jeden zo zainteresovaných: Čo sa stane, keď príde čas Bienále ilustrácií Bratislava, desiatky rokov existujúceho v priestoroch Domu umenia, kde teraz sídli Kunsthalle? BIB  totiž nie je kompatibilné s princípmi Kunsthalle, sú to úplne odlišné kultúrne svety.

Ako dlho vydrží tvorivý, flexibilný tím Kunsthalle, schopný robiť rýchle, efektívne a novátorské rozhodnutia – keď ho budú obmedzovať pravidlá verejnej inštitúcie, ktoré sú v slovenskom zákonodarstve nastavené veľmi ťažkopádne a tvorivosť skôr obmedzujú, ako by ju podporovali?

Kunsthalle môže plnohodnotne žiť najmä vtedy, ak nie je závislá od štátnych peňazí, teda skôr či neskôr vzniknú snahy o jej plné osamostatnenie. Ako sa s tým vysporiada štát či Národné osvetové centrum? Aké osudy stihnú súčasné priestory Kunsthalle?

Na mnohé otázky nie je možné dnes odpovedať.

Pred niekoľkými rokmi sa ukázalo, že vkus manažmentu Danubiany a vkus ľudí okolo Kunsthalle sa dosť výrazne odlišujú. To však nič nemení na fakte, že obidve inštitúcie tu majú miesto – lebo každá z nich bude pravdepodobne priťahovať iné skupiny divákov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?