Riskantný krok ministerstva školstva

Autor: Erich Mistrík | 19.5.2014 o 9:48 | Karma článku: 11,06 | Prečítané:  8635x

Ministerstvo školstva vážne premýšľa nad tým, že vypracuje vzorové učebné osnovy, s ktorými bude možné pracovať na všetkých typoch škôl. Uvedomuje si riskantnosť tohto kroku? Nemalo by namiesto centralizácie podporovať iniciatívu učiteľov?

Jedným z hlavných zámerov i výsledkov kurikulárnej reformy v roku 2008 bol tzv. dvojstupňový model tvorby obsahu vzdelávania. Štát sa rozhodol, že stanoví základný obsah, ktorý bude nevyhnutným štandardom pre všetky školy – a školy si tento štandard prispôsobili podľa svojich potrieb a možností.

Je to svetový trend, takto sa vyvíjajú kurikulárne reformy aj inde. Ministerstvá si uvedomujú, že nedokážu postihnúť všetky špecifiká regiónu, školy, žiakov, učiteľov, preto musia nechať školám určitú voľnosť, pričom štát chce garantovať, že všetci žiaci dostanú nevyhnutné minimum.

Hoci slovenská reforma nebola dotiahnutá, priniesla aj k nám konečne oficiálne danú možnosť, aby sa školy diferencovali. Učitelia sa hnevali, lebo neboli na tento systém pripravení, ministerstvo ich dostatočne nesaturovalo učebnicami, ale čiastočná voľnosť bola na svete. Postupne si mnohí zvykajú a tešia sa z nadobudnutej slobody.

Dnes sa ministerstvo rozhodlo ísť opačným smerom. Generálny riaditeľ sekcie regionálneho školstva sa nedávno verejne vyjadril, že ministerstvo chce školám ponúknuť osnovy, ktoré by školy už nemuseli ďalej upravovať.

Možno to chcú urobiť v dobrej viere – doteraz sa mnohí učitelia nevysporiadali s tým, že si môžu a musia upravovať celoštátne určený obsah vzdelávania pre seba. Je stále veľa slabšie motivovaných učiteľov, ktorým sa to nechce robiť, aj veľa takých, ktorí to proste nevedia. Z tohto hľadiska je snaha ministerstva pochopiteľná.

Je to však veľmi riskantný krok. Jeho výsledkom bude, že aj tí viac motivovaní prestanú tvoriť svoje vlastné osnovy – veď kto by robil prácu, ktorú urobiť netreba? Kto by po večeroch upravoval celoštátne štandardy a napĺňal ich svojim obsahom, keď všetko dostane hotové?

Podobný krok môže viesť k  reálnemu odbúraniu dvojstupňovej tvorby vzdelávacieho obsahu a k centrálnemu určovaniu tohto obsahu. Teda k jednotnému školstvu, lebo od jednotného obsahu je už len krok k jednotným metódam, k jednotnému harmonogramu, k jednotnej organizácii...

Mnohí učitelia tvrdia, že nevedia tvoriť školské vzdelávacie programy. Ak sa to nenaučili od r. 2008, tak asi nebude chyba v tých programoch, ale v neochote učiteľov. Ale predpokladajme, že to naozaj nevedia. Aká by bola logická reakcia ministerstva?

Ak by chcelo skutočne posilniť dvojstupňový model tvorby obsahu vzdelávania, rozbehlo by ďalšie projekty na vzdelávanie učiteľov. Jeden už prebehol, riadil ho Štátny inštitút odborného vzdelávania a stovky učiteľov boli vyškolení. Ministerstvo má dosť európskych fondov na to, aby financovalo ďalšie projekty školenia učiteľov. (Stačí nemíňať ich na nezmyselné nákupy, nedá mi nespomenúť Planétu vedomostí...)

Namiesto tejto aktívnej cesty a namiesto podpory samostatnosti učiteľov si ministerstvo volí podporu pasívnosti učiteľov. Nepodporí ich tvorivosť, ale ponúkne im všetko hotové. Niekoľko ľudí pri Štátnom pedagogickom ústave a Štátnom inštitúte odborného vzdelávania (ktoré to majú na starosti) vytvorí celoštátne osnovy a ministerskí úradníci ich schvália pre celé Slovensko.

 Tí ľudia pri ústavoch sú často výbornými odborníkmi – ale nikdy nemôžu postihnúť potreby a možnosti všetkých škôl. To môžu len školy samotné.

Možno to ani nie je od ministerstva riskantný krok, ale dôsledok dlhodobého myslenia centrálneho úradu. Ministerstvo stále viac „vie“, čo školy a žiaci potrebujú a určuje stále viac detailov v obsahu vyučovania aj v organizácii škôl (počty voliteľných hodín, obsah maturity, centrálna produkcia učebníc, počty žiakov na školách a jednotlivých odboroch atď.). Asi je nápad vytvoriť jednotné osnovy len jedným z krokov v dlhodobej snahe ministerstva všetko ovládať.

Ministerstvo tak ukazuje jediný model myslenia: Máme v školstve problém? Nenecháme ľudí v školách, aby ho riešili, vyriešime ho centrálne. Pri nastavovaní podmienok pre školstvo je to logické myslenie. Ale pri určovaní obsahu vzdelávania už centralizácia dávno prestala fungovať.

A potom všetci budeme s prekvapením sledovať, kam sa naši žiaci vo svetových rebríčkoch postupne prepadajú. Budeme diskutovať, kto je za to vinný – testy? rebríčky? žiaci? učitelia? rodičia? školy? facebook? médiá? Možno každý trochu, ale celoštátne platné osnovy toto prepadávanie určite nezastavia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?