Je vôbec Slovensko členom EÚ?

Autor: Erich Mistrík | 25.4.2014 o 10:10 | Karma článku: 15,89 | Prečítané:  4443x

Keď sa blíži hocijaké výročie, naši politici nás bombardujú výrokmi o jeho dôležitosti a hlavne o svojich zásluhách na udalosti, ktorú si máme pripomenúť. Médiá bývajú plné podobných seba-prezentácií dlho pred výročím, hoci by to bolo aj „výročie" s päťkou na konci. Čaká nás jedno dôležité výročie: 1. mája to bude 10 rokov, čo sme vstúpili do Európskej únie - a nič, je ticho. Vstúpili sme vôbec do nej?

Akoby sme si ani nevšimli, že sme už desať rokov členom zoskupenia, do ktorého sme sa kedysi silou-mocou chceli dostať, pretože sme chceli patriť k civilizovanej Európe. Kvôli tomuto zoskupeniu sme si zmenili svoju legislatívu, splnili sme množstvo politických a ekonomických podmienok, trápili sme sa - s pomocou „bruselských byrokratov" aj s pomocou množstva odborníkov zo západnej Európy - s transformáciou našej krajiny z komunistickej na „normálnu" slobodnú krajinu.

Teraz patríme k civilizovanej a slobodnej Európe.

Európa a svet obdivovali našu ťažkú, ale úspešnú cestu pri prekonávaní pozostatkov komunizmu, pri prekonaní autoritatívneho režimu Vladimíra Mečiara, pri prekonaní hospodárskeho prepadu po roku 1989. Zdá sa, že sa nám podarilo to, po čom sme túžili. Počas tej cesty sme zrejme zabudli, že sa nám to podarilo v spolupráci so zoskupením, do ktorého sme sa ponáhľali a do ktorého sme nakoniec úspešne vstúpili.

Naša ťažká cesta nás priviedla do EÚ, ale my sme dnes ticho, akoby sa nič zásadné nestalo.

Dokonca sa blížia voľby do Európskeho parlamentu a vo volebnej kampani politických strán nepočujeme nič ani o význame tohto parlamentu, ani o význame únie. Asi jediné, čo sa v tejto kampani skutočne týka EÚ, je výrok, že niekto bude za nás bojovať proti EÚ.

Môžeme si myslieť mnoho škaredého o fungovaní bruselskej byrokracie, o rozhodovacích procesoch v európskej komisii, o Lisabonskej zmluve a pod. To všetko nič nezmení na skutočnosti, že Slovensko je členom úspešného politického, ekonomického, právneho a kultúrneho projektu.

Úspech tohto projektu vidím v jednej veľmi dôležitej veci. V porovnaní s ostatným svetom nám totiž umožňuje oveľa pokojnejšie riešiť svoje každodenné problémy:

Podporuje nás finančne (aj keď časť z tejto podpory určite rozkradneme) - stačí sa prejsť po Slovensku a vidieť, kde všade sú tabule, že sa niečo vybudovalo za peniaze Európskej únie.

Podporuje nás politicky vo vyjednávaní aj v praktických krokoch v medzinárodnej politike, napr. aj pri ochrane našich hraníc.

Podporuje nás ekonomicky, ponúka nám množstvo štatistík a medzinárodných hodnotení, podporuje kultúrnu a vzdelávaciu výmenu medzi nami a zvyškom Európy, podporuje nás v zahraničí, ak sa dostaneme do problémov...

Tento projekt nás začlenil do schengenského priestoru, v ktorom sa nezaťažujeme pasovými kontrolami na hraniciach. Možno si nezamestnaný človek z východného Slovenska, ktorý nemá šancu cestovať povedzme do Francúzska, povie, že pre neho schengenský priestor nemá význam. Nezabudnime však, že toto uvoľnenie hraníc umožnilo ľahšiu spoluprácu aj podnikom, inštitúciám, školám, a dosah ich práce cítiť na celom Slovensku.

Ani tie učebnice, ktoré s veľkými zmätkami ministerstvo školstva už päť rokov akoby dodáva do škôl, by sme bez európskych fondov nemali. Nemali by sme v školách asi žiadne učebnice (ani skoro žiadne počítače či pripojenia na internet), s pomocou fondov Európskej únie máme v školách aspoň niečo.

Projekt Európskej únie nám umožnil plnoprávne sa začleniť do svetového ekonomického priestoru s pomocou eura. Určite prinieslo popri mnohých výhodách aj množstvo nevýhod. Ale euro z nás urobilo krajinu, s ktorou treba vo svete rátať - veď pri vyjednávaniach napr. o bankovej únii musel zaznieť aj hlas Slovenska a stačí si spomenúť na vyjednávanie o Eurovale, aby sme videli, akú dôležitú úlohu môžeme v tomto kontexte zohrať.

Netreba ani spomínať pocit individuálneho cestujúceho, ktorý má v peňaženke eurá, a tie môže vymeniť za akúkoľvek domácu menu kdekoľvek na svete. So slovenskou korunou by sme sa tak necítili.

Problémy s dodávkami plynu cez Ukrajinu v r. 2009 jasne ukazujú, že členstvo EÚ nás môže chrániť pred zásadnými ekonomickými otrasmi (pomoc pri riešení vtedajšej plynovej krízy). Členstvo v EÚ nám zároveň umožňuje zasahovať do diania vo svete v oveľa väčšej miere, ako by sa dalo očakávať od malej krajiny (pri súčasnom vyjednávaní o tzv. reverznom chode plynu na Ukrajinu nie sme sami, ale stojí pri nás Európska únia).

S pomocou EÚ sme prebrali takú veľkú zodpovednosť za vývoj mimo našich hraníc, o akej sme pred desiatimi rokmi ani nesnívali. Tá zodpovednosť je ťažká a zdá sa, že ju niekedy neradi nesieme, ale stali sme sa plnohodnotným hráčom na svetovom ihrisku.

Nedá sa vymenovať všetko, čo sme získali vstupom do EÚ.

Niektorí hovoria, že sme prišli o suverenitu. Myslím, že v EÚ sme si svoju suverenitu len posilnili, lebo sme plnoprávnym členom silného zoskupenia. So slovenským hlasom sa ráta aj pri zásadných svetových rozhodovaniach.

Nie je pravdou, že nemôžeme hovoriť samostatne, že musíme čakať na názor Bruselu. Podiel Poľska, Nemecka či Francúzska na riešení krízy na Ukrajine ukazuje, že samostatná aktivita je možná, vítaná, niekedy nevyhnutná. Navyše, ich samostatné hlasy by zostali osamotené, keby sa nerátalo s tým, že za nimi stojí Európska únia - teda aj my. Určite by to platilo aj obrátene, keby sme sa my odvážili samostatne vstúpiť do hry.

Ale naši politici sú ticho. Akoby nepočuli, že národ znechutene hovorí o bruselskej byrokracii, že sa všetci sťažujeme sa na neefektívne využívanie európskych fondov. Dokonca tu máme jedného, čo verejne hovorí o okupácii Európskou úniou.

Niekedy mám pocit, že takéto reči nám chcú vsugerovať, že najlepšie by bolo vystúpiť z EÚ.

Sťažujeme sa však na existenciu niečoho, čo je vlastne obrovskou výhodou.

Pri všetkej komplikovanosti a zmätočnosti tohto zoskupenia je dnes Európska únia pre nás jedinou cestou, ako zostať slobodnou a civilizovanou krajinou. Ako nespadnúť do autoritatívneho projektu Eurázijskej únie, ako nespadnúť do ekonomických, politických a právnych zmätkov východnej Európy. Ako sa nevrátiť do pozície „čiernej diery" Európy, ako sme boli označení za vlády Vladimíra Mečiara.

Ale naši politici sú ticho, akoby ani Slovensko nebolo členom EÚ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?