Čo potrebuje získať gymnazista na škole?

Autor: Erich Mistrík | 28.10.2013 o 9:00 | Karma článku: 12,65 | Prečítané:  3179x

Riaditelia štátnych gymnázií sa spojili v útoku proti kultúrnej identite našich gymnazistov. Ich najnovší návrh z programu gymnázií prakticky vyraďuje predmet Umenie a kultúra. Odsudzujú ho na priestor voliteľných hodín, takže sa formovanie kultúrnej identity žiaka dotkne mizivého percenta gymnazistov. Čo navrhujú miesto neho?

Predmet Umenie a kultúra prišiel do programov v reforme z r. 2008. Čiastočne nahradil bývalú Estetickú výchovu, ale tá bola v podstate len telefónnym zoznamom umelcov a diel, z čoho si gymnazisti nepamätali skoro nič. Alebo sa len nabifľovali, zodpovedali a hneď zabudli.

V Estetickej výchove sa veľmi ťažko budoval nejaký vzťah k umeniu, ku kultúre svojho regiónu, skoro nebolo možné rozvíjať povedomie gymnazistov, že patria k nejakej kultúre. O porozumení medzi kultúrami tam dokonca nemohlo byť ani reči.

Potom prišiel predmet Umenie a kultúra. Jeden školský predmet nezmení svet, ale môže pomôcť pri hlbšom vnímaní sveta.

Od začiatku sa venuje tomu, aby si gymnazisti uvedomovali, aké sú ich korene, v akej kultúre sa narodili, z akých tradícií čerpajú.

Pomáha gymnazisto kriticky a samostatne rozmýšľať o súčasnej kultúre. Ponúka gymnazistom nástroje na to, aby ich médiá nezmanipulovali. Ponúka im podnety na uvažovanie o súčasnej kultúrnej ponuke, aby si z nej cieľavedome vyberali s vedomím toho, čo robia.

Gymnazisti sa v predmete venujú aj tomu, čo znamená pochopiť (alebo nepochopiť) inú kultúru - to je pre dnešný svet absolútne nevyhnutná zručnosť.

V slovenskom školstve nejestvuje podobný predmet. Slovenský jazyk a literatúra má iné ciele, výtvarná a hudobná výchova majú tiež iné ciele.

Čím ho navrhujú riaditelia nahradiť? Ničím.

Pri predmete uviedli navrhované počty hodín - nula (namiesto doterajších štyroch).

Ako chcú použiť tie hodiny, ktoré takto ušetria? Na hádanie máme len jednu možnosť, a určite uhádneme hneď - chcú ich presmerovať na prírodovedné predmety.

Školské predmety, ktoré sa venujú prírode, sú rovnako dôležité ako tie, čo sa venujú kultúre a umeniu. Každý z nich má možnosť rozvinúť u žiakov niečo iné. Ale:

Prírodovedné predmety sú na gymnáziách tri: fyzika (5 hodín), chémia (5 hodín), biológia (6 hodín) a je tam aj matematika (12 hodín) a informatika (3 hodiny). Riaditelia navrhujú k prvým trom predmetom doplniť ďalšie 3 hodiny laboratórnych prác a k 12 hodinám matematiky tú poslednú hodinu, ktorú získajú zrušením Umenia a kultúry.

Podľa návrhu riaditeľov štátnych gymnázií gymnazisti dostanú dôkladné poznanie prírody - čo je samozrejme veľmi dôležité pre ich život. Nedostanú však nič, čo by ich orientovalo v súčasnej kultúre, nič, čo by im pomáhalo brániť sa mediálnej manipulácii, nič, čo by im pomohlo pri komunikácii s príslušníkmi iných kultúr.

Gymnazista potrebuje jedno aj druhé.

Myslím si, že by na biológii mal pochopiť evolúciu živočíšnych druhov. Myslím si, že by na fyzike mal pochopiť vesmírny Big Bang. Myslím si, že by mal pochopiť zloženie lieku, ktorý mu lekár predpíše - k tomu mu pomôže chémia. Myslím si, že by si mal na matematike rozvíjať analytické myslenie.

Ale rovnako by mal byť schopný porozumieť cudzej kultúre a neodmietať ju len preto, že je cudzia. Rovnako by mal byť schopný vnímať kultúrnu tradíciu svojho regiónu. Myslím si, že by si mal plne uvedomovať, odkiaľ prišiel a akú kultúru považuje za svoju vlastnú.

Riaditelia namietnu - veď ten predmet nemá kto učiť.

Formálne majú pravdu. V našom školstve neexistuje učiteľská kvalifikácia s názvom „učiteľstvo umenia a kultúry". Nemôže byť, veď žiadna vysoká škola nemôžu na druhý deň po reforme vypúšťať učiteľov pre určitý predmet

Riaditelia si však vybrali ľahšiu cestu: Niečo sa nám nedarí. - Máme problém? - Zrušíme problém.

Druhá cesta by bola ťažšia, ale možná: Na školách totiž majú dosť učiteľov, ktorí sú tento predmet schopní učiť a sú na neho plne kvalifikovaní: učitelia bývalej Estetickej výchovy, učitelia Materinského jazyka a literatúry, učitelia Dejepisu, učitelia Hudobnej výchovy, učitelia Výtvarnej výchovy (8-ročné gymnáziá), s určitou námahou sa ho zmocnia aj občiankári a etikári.

Ale na to treba uvažovať.

Pod uvažovaním si nepredstavujem rušenie niečoho, čo sa mi nedarí, ale hľadanie dôvodov, prečo sa mi to nedarí a potom hľadanie východísk.

Formovanie kultúrnej identity, schopnosť porozumieť iným, ne-porozumenie médiám, ne-porozumenie vlastnej kultúrnej tradícii a iné schopnosti, to všetko by sme podľa návrhu riaditeľov štátnych gymnázií ponechali na valcovanie médiami, na dôveru v rovesnícke skupiny a na náhodu.

Škola by tak rezignovala zo snahy vychovávať z gymnazistov ľudí, ktorí sú si vedomí svojej kultúry, ktorí sú schopní svoje kultúrne aktivity zodpovedne a uvedomelo riadiť.

Ak predmet zrušíme, svet sa nezrúti a z gymnazistov budú normálni dospelí ľudia. Len im bude niečo chýbať: Stretnú sa s človekom z inej kultúry a nebudú na to pripravení. Médiá si s nimi urobia, čo budú chcieť. Nebudú si uvedomovať, ako ich valcuje obrovská ponuka súčasnej kultúry. Nebudú rozumieť, prečo sa v ich regióne žije tak, ako sa žije. Nebudú schopní seriózne formulovať, prečo sa cítia Slovákmi/Maďarmi/Vietnamcami/Európanmi...

Tak akých gymnazistov vlastne chceme?

 

P.S. V Umení a kultúre sa žiaci stretnú aj s takými oblasťami života, ktoré celé naše školstvo úplne zanedbáva:

Zmysel vedy. Žiaci v našom školstve robia na hodinách mnoho experimentov, veľa analyzujú, skúmajú. Vedecký metódam sa pomaličky a postupne učia. Okrem Umenia a kultúry však v celom našom školstve až po maturitu nie je jediný predmet, kde by žiaci rozmýšľali o zmysle vedy, o postavení vedy, o fungovaní vedy.

Zmysel športu. Všetci naši žiaci majú telesnú výchovu. Chvalabohu. V celom školstve až po maturitu však okrem Umenia a kultúry nie je predmet, kde by rozmýšľali o zmysle športu, o kultúre tela, o vrcholovom a rekreačnom športe.

Životný štýl. V celom našom školstve až po maturitu - okrem Umenia a kultúry - žiaci vôbec nerozmýšľajú o životnom štýle, o móde, o kultúrnom biznise, o gýči.

Kultúrne symboly. V celom našom školstve až po maturitu - okrem Umenia a kultúry - sa žiaci nebavia o symbolike kultúry, ktorá ich obkolesuje. Na náboženskej výchove sa niektorí z nich bavia o náboženskej symbolike, na výtvarnej a hudobnej výchove získavajú základné zručnosti pre vyjadrovanie sa vizuálne a zvukom. Na materinskom jazyku a literatúre získavajú zručnosti pre komunikáciu a vyjadrovanie sa jazykom. - Ale súhrnnejší pohľad na to, ako sa vyvíjajú a fungujú kultúrne symboly, systémy, znaky, ten v našom školstve nie je.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?