Potrebujeme žiakov učiť programovať?

Autor: Erich Mistrík | 18.7.2013 o 8:50 | (upravené 18.7.2013 o 9:32) Karma článku: 13,42 | Prečítané:  7273x

Všeobecné nadšenie pre počítače vedie občas k predstavám, že žiaci na základnej škole by mali zvládať aj programovanie jednoduchého softvéru - teda ovládať (nejaký) počítačový programovací jazyk. Je to účelné?

V Anglicku tiež prebieha premena štátneho kurikula (analógia nášho Štátneho vzdelávacieho programu). Tiež budú do jesene diskutovať o návrhoch a nová podoba má tiež platiť pre verejné základné školy od septembra 2014.

Takže sa ponúkajú analógie.

Nápadnou zmenou anglického kurikula je veľký dôraz na počítačové zručnosti detí od prvej triedy základnej školy, čo má zabezpečiť povinný predmet Informačné a komunikačné technológie.

Skoro ako naša slovenská Informatika, ktorá má však menší počet hodín.

Anglický aj slovenský predmet smeruje okrem iného k tomu, aby deti zvládli prácu s množstvom informácií, aby sa orientovali vo svete internetu, aby dokázali využívať jeho výhody a uvedomovali si jeho riziká.

Angličania dokonca hovoria o tom, že počítačovú gramotnosť postavia na rovnakú úroveň vo vzdelávaní ako literárnu gramotnosť (čítanie, písanie), matematickú gramotnosť a osobnostný rozvoj.

Napriek tomu, že u nás má zrejme informatika dosť pevné postavenie medzi predmetmi, až taký význam jej neprisudzujeme.

Pre porovnanie sa priam núka Pracovné vyučovanie, ktoré sa teší pozornosti ministerstva školstva a má u nás väčší počet hodín ako informatika.

Na druhom stupni základnej školy má tento predmet naučiť žiakov napr. opracovať drevo alebo železo, či zapojiť jednoduchý elektrický obvod. V prevažnej časti svojho obsahu je to však silno teoretický predmet.

Stačí si pozrieť, aké výkony majú žiaci dosahovať po jednotlivých ročníkoch. Väčšina výkonov je - uvedú, pomenujú, opíšu, zdôvodnia..., čiže naučia sa o technike a technológiách. V oveľa menšej miere sa v štandardoch uvádza, že urobia, vykonajú, spracujú...

Asi tvorcovia predmetu veľmi deťom nedôverovali, keď na záver 8. ročníka žiaci „ovládajú použitie vybraných elektrických spotrebičov v domácnosti" - 13-14-ročné deti, ktoré už v oveľa nižšom veku suverénne ovládajú mikrovlnku, varnú kanvicu, domácu zábavnú techniku a pod.

Anglickí tvorcovia kurikula zasa deti v niečom precenili. Od prvej triedy základnej školy majú ich deti získavať základy programovania a počas celej základnej školy sa majú učiť programovacím jazykom a vytvárať jednoduché softvéry.

Väčšina anglických detí dnes už síce vyrastá uprostred počítačov, ale ich vzťah k počítačom v budúcnosti bude určite vzťahom užívateľov. Len veľmi malé percento sa stane programátormi.

Je zbytočné učiť sa programovať niečo, čoho fungovanie vôbec nepotrebujem poznať. Ako keby som sa v autoškole učil, ako funguje vstrekovacia jednotka paliva, hoci ako laik sa jej nesmiem dotknúť. To smie urobiť len servisný špecialista.

Tak isto pri počítačoch. Základné príkazy v DOS-e sme museli ovládať pred dvadsiatimi rokmi. Dnes musíme ovládať hotové programy, orientovať sa v nich, vedieť ich adekvátne využiť bez ohľadu na to, ako boli skonštruované. Ak sa niečo pokazí, nastúpi špecialista na informačné technológie.

Našťastie, tvorcovia slovenskej Informatiky takto nepostupovali. Vo vyšších ročníkoch základnej školy síce nájdeme základy programovania, ale sú to skutočne základy, ani zďaleka nejdú do takej hĺbky ako v Anglicku.

Na druhej strane sme naše deti trochu podcenili pracovným vyučovaním, v ktorom ich učíme teórii. Namiesto teórie by sme ich buď mali uviesť do sveta zložitých a špičkových technológií - alebo by sme im mali dať kvalitné základy remeselných zručností v práci s drevom, textilom, papierom, železom, vodou, elektrinou a pod.

Výhodou nášho Pracovného vyučovania sú však tie časti, ktoré sa venujú zaradeniu mladého človeka do zamestnania a do pracovného trhu.

Porovnanie informatiky s pracovným vyučovaním je trochu pritiahnuté za vlasy, lebo sú to úplne odlišné predmety. Dôraz na ne však hovorí niečo o zámeroch školstva.

Angličania pravdepodobne chcú zo svojich detí vychovať generácie, ktoré nielen ovládnu počítačové technológie ako užívatelia, ale budú ich aj tvoriť. Na globálnom trhu práce tak zrejme majú tieto deti patriť medzi elitu.

Naše školstvo pristupuje k informatike racionálnejšie a uvažuje o deťoch hlavne ako o jej užívateľoch, menej ako o jej tvorcoch.

Naše pracovné vyučovanie poukazuje na iné zámery. Asi chceme z našich detí vychovať generácie, ktoré na globálnom trhu práce ponúknu svoju znalosť manuálnych techník, technológií a remeselných zručností. Zámerne píšem znalosť, lebo tým zdôrazňujem, že po základnej škole zrejme budú len čiastočne schopné manuálne pracovať a ich remeselné zručnosti budú - mierne povedané - nerozvinuté. Ale zvládnu to teoreticky.

Nemyslím, že by anglický či slovenský prístup bol jednoznačne lepší alebo horší, lebo pri výchove treba brať do úvahy komplex školského kurikula. Len sa mi zdá, že obsah kurikulárnych reforiem niečo napovedá o zámeroch v riadení a v smerovaní školstva.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?