Stratená šanca ministra Dušana Čaploviča?

Autor: Erich Mistrík | 15.6.2013 o 12:35 | (upravené 15.6.2013 o 13:21) Karma článku: 16,15 | Prečítané:  3838x

Kurikulárnu reformu ministra Jána Mikolaja treba opraviť. Minister školstva pred časom spustil reformu reformy a dnes máme na internete jej prvé zásadné výsledky.

Chvalabohu, že sa pred niekoľkými rokmi niečo v našom školstve pohlo. Tamtá reforma obsahu vzdelávania však vznikala narýchlo. Nerobil sa poriadny rozbor potrieb. Neexperimentovalo sa na školách. Nevyskúšali sa efekty zmien. Nedotiahli sa učebnice.

Minister D. Čaplovič má pravdu, reformu J.Mikolaja treba opraviť. Veľa vecí z nej sa neosvedčilo, preto sa pod vedením súčasného ministerstva rozbehol pred rokom systematický proces opravy Mikolajovej reformy. Pozitívny je fakt, že do októbra sa zbierajú pripomienky a nová štruktúra bude platiť až od septembra 2014, takže je relatívne dosť času na skvalitňovanie tohto materiálu.

Systematický proces opravy teda mohol byť veľkou šancou. Žiaľ, zdá sa, že zostala nevyužitá.

Zmeny v štátnom vzdelávacom programe zverejnené pred pár dňami robili tímy ľudí, ktorí poznajú školu. Mnohí z nich robili zmeny v dobrej viere, že chcú pomôcť škole a napraviť chyby. Mnohé časti nového dokumentu skutočne posúvajú vzdelávanie pozitívnym smerom.

Spomedzi mnohých stačí iba jednoduchý fakt, že sa zmeny diali pod jednotnou taktovkou a výsledok má vo väčšine predmetov jednotnú štruktúru (prečo však nie vo všetkých?). Alebo dôležitý fakt, že sa predškolské zariadenia aj formálnou podobou programu napájajú na základnú školu.

Pozitívna je aj snaha urobiť poriadok v prierezových témach. Ich vplyv na vyučovanie je síce oslabený, lebo sú uvedené len v položke „medzipredmetové vzťahy", ale ich podoba je systematickejšia ako v predchádzajúcom štátnom vzdelávacom programe. V blízkej budúcnosti však budú potrebovať ešte dôkladnejšie premyslieť, zatiaľ pôsobia, ako keby boli len trochu narýchlo načrtnuté.

Nový štátny vzdelávací program hlavne vymedzuje presnejšie štandardy vzdelávania. Tento krok bolo potrebné urobiť, lebo v prvej verzii v r. 2008 vznikali skutočne narýchlo a boli v nich aj systémové chyby.

Pozorný pohľad do zverejneného programu ukazuje niekoľko zaujímavých detailov.

Stále sa kladie priveľký dôraz na tematické členenie obsahu - základná štruktúra predmetov v novom dokumente sa odvíja od tematických oblastí, alebo od veľkých okruhov tém. Výkonový štandard, teda požiadavky na to, aký má byť žiak, aké zručnosti a schopnosti si má žiak rozvíjať, tie sú až na druhom mieste a odvíjajú sa od tém.

Navyše, porovnanie výkonového a obsahového štandardu vo viacerých predmetoch napovedá, akoby aj tu bol obsah dôležitejší ako výkon žiaka - teda akoby bolo dôležitejšie, že vie o niečom, a nie aby zvládol niečo.

Dokonca formulácie výkonov žiaka akoby boli často len prepisom obsahu vzdelávania do iných slov. Veľmi často sa v rôznych častiach dokumentu uvádzajú len jednoduché žiacke zručnosti - žiaci uvedú príklady, rozlíšia, určia, vysvetlia, uvedú, pomenujú, rozpoznajú, porovnajú, reprodukujú... Hoci treba povedať, že v dokumente sa vyskytujú termíny z rôznych úrovní Bloomovej aj Kratwohlovej taxonómie vzdelávacích cieľov - dokument tak môže pôsobiť na ich udomácňovanie v našich školách.

Učiteľ však dostáva signál, že schopnosti žiaka sú až na druhom mieste a dôležitejšie je venovať sa určitému okruhu tém.

A stále sa točíme v encyklopedickom systéme vzdelávania.

Posilnila sa aj nadväznosť medzi ročníkmi - je oveľa pevnejšie určené, čo majú žiaci v ktorom ročníku zvládnuť. Neberie sa do úvahy rôzna psychická, intelektuálna, manuálna a iná úroveň žiakov, ktorá spôsobuje, že sa rôzni žiaci sa učia inak, alebo že na niektorých školách si môžu zvoliť vlastný postup.

Opäť sa prejavuje aj predmetová obmedzenosť nášho školstva. Dôležité nie sú súvislosti medzi rôznymi oblasťami života, ale izolované školské predmety (ktoré v podstate kopírujú vedné oblasti). A to aj napriek tomu, že predmety - našťastie - zostali zoskupené vo vzdelávacích oblastiach.

Vedenie súčasného ministerstva školstva nevidí školu cez schopnosti žiakov. Uvažuje sa o predmetoch, uvažuje sa, či sa žiak zamestná, ale neuvažuje sa o tom, aké schopnosti by si mal zo školy odniesť. Aj pri zamestnávaní sa berie do úvahy súčasná realita, nie budúcnosť.

Riešením problémov nie je jasnejšie definovanie budúcich schopností žiakov, ani rešpektovanie rôznorodosti žiakov alebo škôl, ale zmeny v štruktúre predmetov.

Problém nie je v neodbornosti tvorcov, pretože tvorcami tejto reformy minulej reformy sú opäť učitelia a metodici, teda ľudia, ktorí v školách skutočne pracujú. Problém je v politickom zadaní - teda v objednávke ministerstva školstva. Aká objednávka, taký výsledok.

Za objednávkou napríklad stojí fixná idea súčasného ministra, že matematika ho naučila logicky myslieť - tak zvýšme podiel matematiky.

Alebo predstava, že deti nemajú záujem o prírodné vedy - tak zvýšme ich podiel.

Alebo predstava, že deti robia chyby v slovenčine - tak zvýšme počty hodín slovenčiny.

Alebo predstava, že sa deti ťažko učia druhý cudzí jazyk - tak ho zrušme.

Najhoršia na všetkých súčasných zmenách je však ministerská predstava, že oni (minister/stvo ako objednávateľ) vedia najlepšie, čo školy potrebujú.

A tak sa pomaly likviduje najväčší výdobytok Mikolajovej reformy - aký taký priestor pre samostatnosť škôl a učiteľov. Zmenšuje sa priestor pre voliteľné hodiny na školách, v dôsledku čoho sa školy začnú podobať jedna na druhú, lebo všetky budú realizovať ten istý program. Zmenšuje sa priestor pre formovanie vlastnej podoby vzdelávania na škole, lebo štátny program ju dnes určuje podrobnejšie ako v minulosti.

Niekto v Bratislave totiž vie najlepšie, akí sú žiaci a ako sa dokáže špecializovať škola napr. vo Svidníku, v Oravskom Podzámku, v Komárne aj v Skalici.

Reforma beží šesť rokov, ešte sme nestihli ani vydať všetky nové učebnice. Poznáme výsledky reformy? Mám na mysli seriózne poznanie skutočných výsledkov, nie reči v zborovniach o jej zbytočnosti a o ďalšom zvyšovaní administratívy.

Vyhodnotil niekto jej efekty? Urobili sa reprezentatívne výskumy na slovenských školách, čo sa za ten čas zmenilo v zručnostiach a schopnostiach detí? Urobil niekto hĺbkové prípadové štúdie v konkrétnych školách? Vyhodnocuje niekto Monitor 9 alebo výsledky maturít vo vzťahu k reformným zmenám? Stále sa o tom hovorí a médiá sa už roky vracajú k výsledkom reformy - ale vyhodnotil ju niekto seriózne?

Ako vieme, čo sa v reforme neosvedčilo?

Z čoho vyplývajú predstavy ministra školstva a ľudí okolo neho? Z výskumov, alebo z toho, že „jedna pani povedala", alebo z toho, že „ja si myslím"? Kto urobil v posledných rokoch väčší výskum, ktorý by do hĺbky a zodpovedne vyhodnotil Mikolajovu reformu? Kto systematicky, niekoľko rokov sleduje vývin detí, ktoré reforma zastihla?

Ak niekto vie o takom reprezentatívnom výskume, prosím, nech napíše v diskusii k tomuto textu.

Ani ministerstvo ani minister Čaplovič v skutočnosti nemôžu vedieť, čo treba opraviť, ani ako to treba opraviť. Všetci sa len domnievajú. Svoje domnienky suverénne vydávajú za pravdy, a na základe domnienok zadávajú objednávky tímom odborníkov.

Absolútne komické je jedno zo zdôvodnení, prečo sa podobné zmeny konajú: Zmeny boli vo vládnom programovom vyhlásení, a my sme splnili bod z vládneho programu.

Z toho mi vyplýva, že zmeny v školstve netreba robiť preto, aby sme mali vzdelanejšiu populáciu. Ani preto, aby boli naše deti pripravené do sveta budúcnosti.

Zmeny sa robia preto, lebo minister so svojím úradom potrebuje vykázať, že splnili úlohu, ktorú niekto (kto?) na základe nejakých predstáv (akých?) pred časom napísal do nejakého politického materiálu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?