Čo získajú vysoké školy po zrušení titulov doc. a prof.

Autor: Erich Mistrík | 30.4.2013 o 12:45 | Karma článku: 15,79 | Prečítané:  12653x

V Správe o stave školstva minister Čaplovič avizoval snahu zrušiť tituly docent a profesor. Sú reálne tie zisky, ktoré predpovedá?

Pisateľ tohto textu je okamžite podozrivý, že si chce ubrániť svoj titul, a preto bude hľadať chyby v ministerskom návrhu. Radšej hneď na začiatku pripomeniem vetu v tamtom materiáli - „zrušenie sa nedotkne titulov, ktoré už boli udelené." O nič neprídem, môžem sa teda odosobniť.

Staneme sa podľa materiálu štandardnou krajinou. Je síce pravda, že rôzne krajiny podobné tituly nemajú a pracujú len s funkciou docent-profesor (Holandsko?), ale sú aj iné krajiny, ktoré si tituly ponechali (Nemecko?). Zdá sa, že štandardy sú rôzne.

Ministerstvo avizuje, že z legislatívy by odbudlo niekoľko desiatok strán. Bodaj by odbudlo, veď zákon o vysokých školách je neskutočne obsiahly a zložitý. Lenže:

Ako budú vysoké školy obsadzovať funkčné miesta docentov a profesorov, ak im zákon nestanoví postupy, ako to robí zákon dnes? Pravdepodobne to bude v právomoci vysokých škôl.

Ministerstvo konštatuje, že zrušenie titulov „zvýši požiadavky na proces obsadzovania funkčných miest". To ale znamená, že súčasné kritériá zostanú v platnosti, dokonca sa ešte sprísnia.

Dnes musí žiadateľ o titul profesor zhrnúť desiatky papierov, aby zdokumentoval Vedeckej rade školy, že si titul zaslúži. Ako to zdokumentuje v budúcnosti? Asi tiež desiatkami papierov. Akým spôsobom sa odbremenia Vedecké rady škôl, na čo sa odvoláva ministerstvo?

Ministerstvo zdôvodňuje, že vysokoškolskí učitelia získajú „stovky hodín na produktívnu prácu"! Ak ich získajú, tak pravdepodobne už nebudú musieť zhŕňať tieto desiatky papierov na dokumentovanie svojej práce. - Takže Vedecká rada (alebo dekan, alebo rektor) prijme na funkčné miesto profesora človeka, ktorého ...  čo? ... pozná? Čo o ňom bude vedieť? Aj takéto postupy sa uplatňujú v zahraničí (videl som ich v Británii), ale po všetkých korupčných a plagiátorských škandáloch na Slovensku sa určite budeme rozhodovať na základe dôkladnej dokumentácie.

Nedávno som videl vo Fínsku, ako sa prijímajú profesori na funkčné miesta. Fíni nepoužívajú tituly profesor, ale len funkčné miesta, čo znamená, že profesor je profesorom len na svojej vlastnej vysokej škole. Mám pocit, že to je ideálom nášho súčasného ministerstva.

Profesora vo Fínsku prijíma komisia, ktorá si podrobne preštuduje jeho portfólio, a to má často hrúbku viac ako 5 cm (koľko strán dokumentov v ňom asi je?). Ale práve takéto hrubé fascikle chce naše ministerstvo odbúrať. Tak ako to vlastne u nás bude?

Ešte možno snaha ministerstva smeruje k tomu, aby na docentské a profesorské funkčné miesta pritiahli mladých ľudí. Chvályhodné, bodaj by sa to podarilo.

Ak by to tak bolo, museli by však kritériá postaviť inak. Podľa dnes platných kritérií sa len zriedka stane profesorom učiteľ pod 40 rokov. - To ale znamená, že by museli kritériá znížiť. Ale veď ministerstvo chce práve všetko sprísňovať.

Možno chce ministerstvo dosiahnuť, aby učiteľ musel pri prechode na inú školu znova dokumentovať, že si zaslúži funkčné miesto, čiže obmedziť lietanie profesorov. Lebo ak som profesorom len pre moju vysokú školu, iná by si ma mala opätovne preveriť, ak sa chcem na nej zamestnať.

Dá sa však uveriť, že ak niekto, kto už kdesi bol na funkčnom mieste, prejaví záujem o inú vysokú školu - tá nová ho bude znova kompletne preverovať? Skôr predpokladám, že sa väčšina škôl jeho príchodu poteší a nebude už nič preverovať (veď ho už preverili inde). Alebo ho preveria len formálne, lebo profesorov potrebujú všade.

Znovu opakujem, aby som nebol podozrivý - môjho titulu sa to netýka. Ak by sa aj ministerstvo rozhodlo inak a zrušilo by tituly (čiže aj môj) spätne, školy predsa potrebujú profesorov ako garantov:  Po zrušení titulov by zrejme školy okamžite skoro všetkých profesorov potvrdili vo funkciách (na ktorých sedia už aj dnes, mimochodom).

Vedia vôbec na ministerstve, že už aj dnes musí každý titulovaný docent/profesor prejsť výberovým konaním na funkčné miesto docenta/profesora, aby mohol byť garantom? - Teda že každého vlastne preverujeme viackrát, raz pri získavaní titulu, druhý/tretí/štvrtý raz pri opakovaných konkurzoch na jeho funkčné miesto?

Problém asi nebude v titule samotnom.

Takže aké zisky môžeme predpokladať po zrušení titulov:

Menej papierovania nebude, lebo aj na funkčné miesto bude treba dokladovať svoju profesionálnu kvalitu.

Mladých to nepriláka, lebo sa neodvážime zmierniť kritériá.

Lietanie profesorov to neobmedzí, lebo lietanie obmedzila už súčasná právna úprava, ktorá zakazuje viacero pracovných úväzkov a viacero garancií profesormi.

Vedecké rady nebudú mať menej práce, lebo aj tak budú musieť profesorov preverovať a potvrdzovať, veď kto iný, ako vedecká rada...

Štandardnou krajinou sa nestaneme, lebo štandardy sú rôzne. Už aj dnes sme štandardnou krajinou, len podľa iných štandardov, ako si predstavuje ministerstvo.

Vychádza mi z toho, že ministerstvo by sa malo radšej zaoberať vyhodnocovaním práce existujúcich docentov/profesorov (hodnotením kvality práce, nie čiarkami v tabuľkách). Zaoberať sa tým, či ľudia majú mať tituly alebo len funkčné miesta, je podľa mňa pseudoproblém. Problém je v niečom úplne inom.

 

Na záver perlička zo Správy o stave školstva:

Ministerstvo sa „okrem konkrétnych skúseností s opakovanými problémami ... opiera o jednoduché pozorovanie, že takéto systémy sa takmer nikde na svete nepoužívajú."

Keby takúto vetu napísal do svojej dizertačnej práce 28-ročný doktorand, tak prácu nikdy neobháji. Ako je možné, že na najvyššej riadiacej úrovni je možné sa opierať o podobné tvrdenia? -

Čo sú to tie "konkrétne skúsenosti"? Tých hoci aj sto prípadov plagiátorstva oproti stovkám ďalších poctivých profesorov? NIekto si proste myslí, že získanie titulu človeka okamžite odradí od ďalšej poctivej práce.

Čo je to „Jednoduché pozorovanie"? - Ktorý ministerský úradník a čo pozoroval? Ako dlho a kde pozoroval? Ako vyhodnotil výsledky? Otázok je veľa, ale odpoveď asi len jedna - niekto si proste myslí, že to tak je.

Čo hovoria slová, že „takmer nikde na svete"? - Keď len „takmer nikde", tak niekde asi tituly používajú. Prečo niekde predsa len áno? Aké majú „takmer nikde" dôvody, že nepoužívajú tituly? Otázok je opäť veľa, ale odpoveď asi opäť len jedna - niekto si proste myslí, že „vo svete je to tak".

Za vetou, ktorú som citoval, určite nie je seriózne vyhodnotenie situácie v zahraničí ani porovnanie s domácou situáciou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?