Je Slovensko kresťanskou krajinou?

Autor: Erich Mistrík | 25.11.2012 o 15:53 | Karma článku: 10,89 | Prečítané:  1507x

Nebýva na Slovensku zvykom, aby sa verejne a vášnivo diskutovalo o našej kultúrnej tradícii. Často sme ku svojej kultúre dosť ľahostajní. Ale „aféra" okolo vyobrazenia Konštantína (Cyrila) a Metoda na dvojeurovej minci rozvášnila mnohých milovníkov slovenskej kultúry. Jeden motív dominoval a stále dominuje: „Ak im zoberiete svätožiaru, beriete nám našu kultúrnu tradíciu". Ale je to naozaj tak? Je Slovensko až takou kresťanskou krajinou, aby mali dve svätožiary takýto význam?

Z čoho pramení naša kultúrna tradícia? Je naša kultúra skutočne taká kresťanská?

Kultúrna tradícia priestoru dnešnej SR sa nezačala Konštantínom a Metodom. Začala sa dávno predtým, keď na naše územie dorazili tzv. barbarské kmene, Kelti, Slovania, Germáni a iné. Sú to stáročia kultúrneho vývinu, ktorého výsledky sa nestratili odchodom etník, ale vždy sa odovzdávali novým obyvateľom priestoru.

Kultúrnu tradíciu tohto priestoru zásadne zmenila Rímska ríša s jej etnicky pestrým zložením - veď v jej légiách bojovali príslušníci všetkých etník ríše, a s légiami prichádzali aj ich rodiny, obchodníci, remeselníci... Židia, Arméni, Skýtovia, Feničania...

Rímska ríša k nám priniesla - ešte pred príchodom Konštantína a Metoda - aj kresťanstvo.

Zanechala na našom území výraznú stopu aj svojím systémom práva. Ten vôbec nebol postavený na kresťanských základoch, ale na základe platnosti zákonov pre všetkých. Priniesla aj odkaz antického Grécka, kde všetci slobodní občania slobodne a v diskusii rozhodovali o spoločných záležitostiach. Dnes tomu všetkému hovoríme demokracia.

Gréci si ešte predtým uvedomili, že oni sami sú pánmi svojho osudu. Že ich bohovia síce zasahujú do sveta, ale nakoniec sa rozhodnú ľudia sami. Grécky človek nebol podriadený osudu alebo inému vesmírne platnému zákonu.

V kresťanstve je všetko podriadené Božím zákonom, ktoré sú absolútne. Aj keď môže mať človek v kresťanstve slobodnú vôľu, konečné slovo má Boží zákon. V tomto zmysle je odkaz antického Grécka nezmieriteľný s odkazom judaisticko-kresťanskej tradície. V Európe do dnešných dní však prevládla grécka verzia.

S Rímskou ríšou sa na naše územie rozšíril aj jednotný európsky hospodársky priestor, ktorý predtým vytvorili v Stredomorí výborní obchodníci a moreplavci - Feničania. Celý priestor fungoval na princípe slobodného obchodu a výmeny, čomu zasa výdatne pomáhali peniaze. Tie vznikli ako nástroj na obchodovanie na Blízkom Východe, prevzali ich a ďalej rozšírili prví antickí Gréci v Malej Ázii dávno pred prelomom letopočtov. Princíp slobodného obchodu je dodnes jedným z hlavných princípov, ktoré formujú európsku spoločnosť.

Konštantín a Metod posilnili rozširovanie kresťanstva v tomto priestore svojím prekladom Biblie do miestneho jazyka a slovanskou liturgiou.

Kresťanstvo však v sebe obsahuje niečo, čo veľmi napomohlo budúcej sekularizácii Európy. Keď Boëthius v 5. storočí hovoril v súvislosti so Svätou Trojicou o individuálnej osobe, nemal vôbec na mysli individuálneho človeka. Napriek tomu priniesol predstavu, že „niečo" individuálne môže mať vlastnú rozumnú prirodzenosť - teda individuálna osoba, ktorá má vlastný rozum. Kresťanský personalizmus.

Ako to výborne hralo do karát postupnému prehlbovaniu racionalistických princípov v európskom poznávaní sveta - od Tomáša Akvinského až po Descartesa.

Reforma pápeža Gregora VII. s povinnosťou celibátu zasa jasne oddelila spirituálny svet od pozemského. Také niečo sa nestalo na Východe, v Byzantskej ríši, ale len v Západnej Európe.

Grécka demokracia, fenické ekonomické myslenie, rímske právo, kresťanská osoba a oddelenie spirituálneho sveta - to všetko tvorilo predpoklady pre postupnú sekularizáciu Európy.

Myšlienky Luthera a ďalších v 16. storočí zasadili kresťanstvu ranu, z ktorej sa už nespamätalo. Lutherova požiadavka osobného vzťahu k Bohu bez sprostredkovania cirkvou posilnila oslobodzovanie človeka od nadpozemského sveta.

Posledné údery zasadili osvietenci so svojím racionalizmom, Francúzska revolúcia so svojím odmietnutím cirkví ako inštitúcií, vedecká a priemyselná revolúcia v 19. storočí so stále efektívnejším ovládaním sveta bez Božej pomoci.

Kresťanstvo tu síce stále bolo, ale postupne slablo. V posledných dvoch storočiach prestalo byť hlavnou silou, ktorá by formovala európsku kultúru. Dodnes je vplyvné, ale stále viac existuje už len v podobe osobnej viery v Boha. Inštitúcie starajúce sa o rozvoj kresťanstva odchádzajú z centra spoločenského diania, kultúra sa rozvíja na ne-náboženských základoch. Európa sa sekularizuje.

Dnešná Európa sa už neriadi princípmi kresťanstva.

Riadi sa princípmi osobnej slobody, čo protirečí mnohým zásadám Biblie. Riadi sa ekonomickými princípmi, čo protirečí kresťanskému odmietaniu obchodu, až nenávisti k nemu. Riadi sa princípmi ľudských práv, ktoré odporujú zásade smrteľného hriechu. Riadi sa princípmi medzikultúrnej tolerancie, ktorá odporuje zásadám akéhokoľvek monoteistického náboženstva - lebo ak sa mne zjavil môj jediný Boh, nemôžem tolerovať, ak niekto tvrdí, že on má iných bohov. Riadi sa princípmi rovnosti muža a ženy, čo odporuje samotnému počiatku Starého Zákona, kde je žena tou bytosťou, čo spôsobila smrteľný hriech. Riadi sa princípmi racionálnej a empirickej vedy, čo odporuje kresťanskej mystike. Človeka lieči na základe biologických a genetických výskumov, teda aj na základe Darwinovej evolučnej teórie, čo odporuje princípu stvorenia.

Mnohé z kresťanstva zostalo v Európe aj na Slovensku, nemožno to vylúčiť. Rovnako však zostalo aj z predkresťanských slovanských tradícií, rovnako zostalo z rímskeho práva, rovnako zostalo z fenického obchodovania, dokonca grécka demokracia sa stala určujúcim princípom.

Slovenské územie sa nevyvíjalo mimo všetkých týchto vplyvov. Boli a sú neustále prítomné.

Ak tvrdíme, že bez svätožiar Cyrila a Metoda sa rozpadá slovenská kultúrna tradícia - vtedy si nevšímame iné vplyvy, ktoré našu kultúru formovali. Nevšímame si jej súčasnú podobu a zostávame v zajatí mýtov z 18.-19. storočia.

Viem, že som v tomto texte mnohé zjednodušil. Nespomenul som napríklad, že Bibliu by mal poznať každý kultúrny človek, lebo je jedným z prameňov našej kultúry. Zjednodušoval som preto, lebo tu nie je priestor na nič iné - možno tu len naznačiť hlavné momenty z histórie Európy. Tie hovoria, že európska (aj slovenská) kultúra má rôzne korene - a kresťanstvo je len jedným z mnohých.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?