Univerzita v Piešťanoch

Autor: Erich Mistrík | 19.7.2012 o 10:02 | Karma článku: 14,80 | Prečítané:  7722x

Piešťany sú krásne mesto. Je pôžitkom prejsť po sklenenom moste na príjemný kúpeľný ostrov, pokochať sa Viktoriou Regiou, napiť sa horúcej liečivej vody, okúpať sa na chutnom kúpalisku Eva, ale potom sa prejsť aj po Winterovej ulici, pozrieť si fontánu so skákajúcou vodou, dať si pri nej pizzu. Určite tam každému bude dobre. Samozrejme, v Piešťanoch je veľmi fajn, treba si ich dopriať. Ale sú to aj predpoklady pre úspešné pôsobenie jednej z fakúlt „prestížnej" nemeckej univerzity, Goetheho univerzity z Frankfurtu?

Kvalitná univerzita totiž potrebuje zázemie.

Toto zázemie tvorí veľa vecí, ktoré nemôžu vzniknúť zo dňa na deň, ani z roka na rok. Nevznikne ani administratívnym aktom založenia univerzitnej fakulty.

Zázemie univerzity tvoria napríklad knižnice. Aj dnes, vo svete internetu, sú knižnice pre dobrú univerzitu nevyhnutné. Na internete je možné získavať informácie, ale nedá sa tam skutočne študovať nejaký odbor. Na štúdium, hlboké a kvalitné štúdium odboru dnes treba knihy, knihy, knihy.

Nestačí pár učebníc pre odbor, ktorý sa študuje, ale veľké súbory literatúry zahŕňajúcej veľké odbory poznania - prírodné, spoločenské aj humanitné vedy. Musí tam byť Darwin aj Platón, Heckel aj Leonardo, literatúra z astronómie, fyziky, politológie, filozofie, biológie, finančníctva, chémie, dejín kultúry a množstva iných.

Lebo na univerzite sa neštuduje tak ako na strednej škole. Ak sa študent iba niečo naučí z jednej učebnice, neštuduje, ale učí sa. Aby študoval, musí brať do rúk mnoho kníh aj z iných odborov, hľadať súvislosti, prechody medzi disciplínami, tvoriť samostatné projekty prechádzajúce za hranice vlastného odboru.

K tomu patria kvalitné kníhkupectvá. Nie len internetové kníhkupectvá, kde dostanem presne tú knižku, ktorú hľadám. Dôležité sú aj veľké priestory plné kníh, kde sa môžem bezcieľne túlať, alebo si sadnúť do kresla a len tak listovať v knižke, ktorú si nekúpim, ale zaujalo ma z nej desať strán. Kde môžem nachádzať knižky, o akých som netušil a nesúvisia s mojou profesiou - ale obohatia môj pohľad na svet.

Zázemie univerzity tvorí aj bohatý kultúrny život. Nie iba promenádne koncerty a festivaly, hocako kvalitné. Ale aj povedzme džezová kaviareň, aj večerné premietanie klubových filmov, aj snobské výstavy a koncerty, kde sa predvádza miestna smotánka, aj energické pouličné akcie mladých ľudí, aj krátkodyché akcie niekoľkých nadšencov.

Ku kultúrnemu životu patria aj drobné skupiny, ktoré vzniknú, niečo urobia a rýchlo zaniknú. Čudáci, ktorí sa dostatočne odlišujú od svojho okolia na to, aby ľudí nadchli pre niečo nové a možno aj hlúpe. Spisovatelia, ktorí sa stretávajú v kaviarni, alebo čítajú svoje knihy na verejných čítačkách, hoci aj v nákupnom centre. Výtvarníci, ktorí protestujú proti novej soche. Pouliční hudobníci, ktorí ovládajú iba jednu pesničku. Kúzelníci a levitujúci šašovia na uliciach.

Zázemie univerzity tvoria aj „kamenné" kultúrne inštitúcie, múzeá, galérie, koncertné siene, divadlá reprezentujúce kultúrnu tradíciu, o ktorej staršie generácie nepochybujú a študenti sa voči nej búria.

Zázemie univerzity tvoria aj konferencie, na ktorých sa síce stretnú len ľudia z príbuzných odborov, ale tí ostatní vidia, že sa niečo také koná. Dôležité je aj poučenie z náhodnej návštevy konferencie, na ktorú nepatrím. Regionálne semináre bez dopadu na svetové vedecké dianie, ale s vedomím, že aj my tu máme semináre na túto tému.

Zázemie univerzity tvoria aj vedecké tímy profesionálov, ktorí sa naplno venujú svojej vede na univerzite, ale večer majú možnosť stretnúť sa a odreagovať sa na kultúrnom podujatí, alebo v rôznych kaviarňach, prípadne pri víne v príjemnej krčme.

Zázemie univerzity tvoria aj autori vedeckej literatúry, pisatelia učebníc pre rôzne stupne škôl, ktorí na týchto školách učili, alebo ich vo svojom meste navštevujú a pravidelne s nimi komunikujú. Ľudia, ktorí majú skúsenosť s odbornou výmenou nielen so svetom, ale aj vo svojom meste, lebo tam žijú každodenný život. Odborníci tvoriaci "kritickú masu" kolegov, ktorí v tomto meste, teda blízko seba, žijú.

Na vybudovanie vedeckej školy na univerzite nestačí jeden - hoci aj svetový - odborník. Možno jeden profesionál na jeden odbor áno - ale to ešte nevytvorí univerzitu. Univerzita vzniká vtedy, ak je tých odborov veľa, aby bolo cítiť v meste vedeckého ducha.

Zázemie univerzity tvorí aj bohatý študentský život mimo štúdia. Denné radovánky v kaviarňach, nočné radovánky v kluboch. Možnosť uliať sa z vyučovania a mať kam ísť, a nie iba do dvoch-troch kaviarní či krčiem. Možnosť byť tam do rána a nie len do desiatej. Možnosť vyberať si z pestrej ponuky aktivít spoločenských, „ľudových", zábavných, „intelektuálskych", relaxačných, i odborných. Možnosť a chuť vytvárať i manažovať si kluby v rôznych priestoroch, pod strechou, v pivnici, v záhrade, v unimobunkách, v paneláku či v rozpadajúcom sa priemyselnom areáli.

Univerzita sa od bežnej vysokej školy líši aj tým, že ponúka veľkú šírku odborov. Ak ponúkne dva-tri, nie je to univerzita, ale vysoká škola. - Rôzny názov tu hovorí o podstatných rozdieloch.

K zázemiu univerzity patrí aj to, že vo svojom vnútri ponúka „univerzálne" vzdelanie - teda má veľký výber študijných programov, ale aj v každom študijnom programe ponúka viac, ako len poznanie pre ten študijný program. Ak má byť univerzitou, musí každému študentovi ponúknuť možnosť študovať široký rozsah predmetov, hoci aj antickú filozofiu študentovi hoteliérstva (teda mať aj učiteľov filozofie), alebo geológiu študentovi hudobnej vedy (teda mať aj učiteľov geológie), alebo finančníctvo študentom práva (teda mať aj učiteľov ekonómie).

Títo študenti sa musia v kluboch a na internátoch stretávať, rozprávať sa o pive, o hudbe aj o svojom štúdiu, aby sa navzájom obohacovali.

Skutočnou univerzitou môže len košatá, pestrá, rôznorodá inštitúcia, ktorá pripravuje študentov v desiatkach odborov a ponúka im mnoho podnetov aj mimo prednáškových siení či laboratórií.

Aby to fungovalo, musí to všetko byť na jednom mieste, nie na fakultách vzdialených od seba 80 kilometrov. Lenže tu sa plánuje univerzita v Bratislave s jednou fakultou v Piešťanoch.

Kvalitná univerzita potrebuje pre svoj rast špeciálne podmienky. Môže vyrásť  buď vo veľkom meste - ako je to v Európe zvykom. Alebo môže vyrásť vo veľkom kampuse, kde vytvorí celú mestskú štvrť, v ktorej si svoje zázemie buď desiatky rokov buduje, alebo má to zázemie v blízkom meste - ako je to zvykom v USA.

Takéto zázemie na Slovensku ponúkajú len niektoré mestá. Určite áno Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra, Žilina, Trnava a Prešov. Ale pochybujem, či také zázemie ponúkne Skalica, Ružomberok, Komárno či Piešťany.

V Piešťanoch je skutočne veľmi pekne a príjemne, to mesto si každý návštevník musí rýchlo obľúbiť. Ale je to pokojné kúpeľné mesto a nie zázemie pre univerzitnú fakultu.

Neviem, či kvalitná univerzita v zahraničí je zárukou kvalitnej pobočky v inom štáte. Tí učitelia z Nemecka neprinesú do Piešťan kus Frankfurtu. Možno maličký kúsok, z toho však univerzita nevyrastie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?