Možno niektoré z týchto kecacích odborov sú schopné poriadne sa pozrieť na svet okolo seba. Napríklad psychológia aj sociológia vedia, ako je možné merateľne či experimentálne zachytiť ľudské správanie.
Ale väčšina z humanitných odborov nemá šancu zaoberať sa niečím reálnym. Zaoberajú sa len takými neuchopiteľnými vecami, ako sú motívy ľudskej nenávisti či motívy nezištnej pomoci. Alebo chcú zachytiť to, čo sa rodí v ľudskej hlave, ako sú prchavé zážitky, nočné i denné sny a túžby.
Religionistika, kultúrna antropológia, etika, historiografia, právo, axiológia a ďalšie, všetky vedú len plané reči. Keď si aj nájdu poriadny predmet záujmu, ktorý sa dá uchopiť, aj o ňom len kecajú - ako napr. o politických preferenciách.
Tie úplne zbytočné z nich zasa hľadajú nejakú krásu, oddeľujú nejaké dobro od zla, fantazírujú o etnicite, o politickom správaní ľudí, o postmodernom narcizme, o veveričke skákajúcej okolo stromu, o hviezdnom nebi nad sebou a mravnom zákone v sebe...
Ešte tu máme ten najzbytočnejší zo všetkých - filozofiu...
... Vlastne škoda reči, to je už úplný blábol - o bytí, o podstate a jave, o ničote, o existencii, o možnosti, o večnosti, o jaskyni a o podobných hlúpostiach. Dokonca sa niekedy odváži spochybňovať realitu sveta okolo nás.
Štát na to utráca množstvo peňazí, mučia tým v školách deti, priživuje sa na tom veľa podvodníkov, ktorí nič iné, poriadne, nedokážu. Ich veda, to je len súbor tvrdení bez dôkazov, takže každý z nich má svoju pravdu, ktorá sa nedá experimentálne dokázať.
Ak je to všetko tak, prečo potom pokojne tvrdím, že som na svoj kecací odbor hrdý?
Dám bokom fakt, že v každom z týchto ukecaných odborov je aj niečo, čo sa dá experimentálne vyskúšať alebo odmerať. Ľudia z iných odborov tieto časti kecacích často nevidia, ale to nevadí, existencia ukecaných nestojí na týchto „tvrdých" faktoch.
Môžem byť hrdý na iné veci v týchto odboroch.
Len ony totiž majú šancu skutočne vysvetliť, prečo sa ľudia majú radi. Hovoríme síce často s úsmevom - „to je len chémia" - ale chemickými reakciami všetko medzi dvoma ľuďmi nevysvetlíme. Etikou, právom, filozofiou, estetikou, sexuológiou áno.
Len tieto ukecané odbory môžu vysvetliť, prečo ľudia vedú vojny. Technologické výskumy zbraní, biologické výskumy životného prostredia či zdrojov potravy to nevysvetlia. Politológia, právo, religionistika a ďalšie áno.
Len tieto ukecané odbory môžu vysvetliť rôzne spôsoby ľudskej komunikácie. Logické a sémiotické výskumy ukážu štruktúru jazyka, ale neukážu, aké ľudské zážitky, motívy a potreby človek vyjavuje jemnými štylistickými odtienkami reči. To vysvetlí už len psychológia, štylistika, etika, axiológia.
Len tieto ukecané odbory môžu vysvetliť, prečo si ľudia prepichávajú uši a všeličo na ne vešajú. Medicína ukáže zdravotné dôsledky tohto činu, ale neukáže, prečo to ľudia robia, aj keď s tým niekedy majú zdravotné problémy. Ale etnológia, kultúrna antropológia to vysvetliť dokážu.
Len tieto ukecané odbory dokážu vysvetliť, prečo človek žije a o čo sa snaží. Magnetická rezonancia síce ukáže všeličo v našej hlave, ale neukáže, kde a ako hľadáme zmysel života. Filozofia nám pomôže nájsť ho.
Ľudia si dávno uvedomili, že všetky tieto pohľady sú pre človeka potrebné a rovnocenné. Preto sa v stredoveku začalo najvyšším vzdelávacím inštitúciám hovoriť univerzity. Mali totiž poskytnúť univerzálne, všeobecné vzdelanie.
Ponúkali aj - z ich hľadiska exaktnú - vedu o harmónii vesmíru, ponúkali aritmetiku aj geometriu. Ale ponúkali aj vedu o jazyku a o reči. Ponúkali aj dialektiku, čiže filozofiu, ktorá v ich chápaní bola súhrnom všetkých vied.
Pri tej dialektike si možno povieme - temný stredovek. Lenže to nepoznáme povahu ich filozofie a hodnotili by sme ju z hľadiska dnešných exaktných vied. Z dnešného pohľadu možno naozaj bola trochu mimo reality. Koniec koncov, tak trochu mimo reality bola napr. aj ich alchýmia či medicína.
Filozofia však bola pre nich zároveň dôkladným tréningom myslenia, bez ktorého sa žiadna iná veda nepohne.
Aj preto dnes vysoké školy tak zápasia o titul univerzita. Nechcú byť „len" vysokými školami, lebo to ukazuje, že nie sú univerzálne. „Vysoká škola" môže byť pokojne „len" technická, „len" umelecká. Ale univerzita musí byť aj prírodovedná, aj matematická, aj filozofická, aj jazykovedná, aj učiteľská.
Ešte na jednu vec zabúdame.
„Kecacie" odbory, vlastne ich predstavitelia sú skutočne niekedy ukecaní. Asi tak, ako keď niekedy fyzici začnú fantazírovať o kozmológii a nevšimnú si, že z fyziky prešli do filozofie, v ktorej sú amatérmi. Stáva sa aj filozofom, že prejdú do kozmológie a nevšimnú si, že sa pohybujú v teréne fyziky, kde sú rovnakými amatérmi. Mnohí z obidvoch strán vtedy kecajú a kecajú.
Ak sú niektorí z tých „kecacích" odborov ukecaní, tak asi nie sú dostatočnými odborníkmi vo svojom odbore. Netušia totiž, že použitie slov a pojmov musí byť presné, teda vedecké. Aj v takom ukecanom blábole, akým je pre mnohých ľudí filozofia, sa pojmy používajú presne (samozrejme len vtedy, ak o tom niečo dotyčný filozof tuší, čo niekedy chýba - a je bežné, že ľudia mimo filozofie už o tom netušia vôbec nič).
Preto som na svoj odbor hrdý. Hovorí síce o takých neuchopiteľných a zdá sa, že pre prežitie zbytočných veciach, ako sú zážitky z umenia. Ale zato uvažuje o veciach, aké v človeku nerozvinie žiadny pozitivizmus, ktorý si všíma detaily faktov, aj keď je možné tie fakty racionálne a experimentálne zachytiť.
Môj kecací odbor pritom dokáže o tých neuchopiteľných veciach uvažovať veľmi presne, hoci nie so skúmavkou v držiaku, či so štatistickým softvérom v počítači.
Chladné analytické myslenie človeka, ktoré si fakty a pravdu detailne zmeria, vyskúša, overí, je nevyhnutné pre prežitie vo svete.
Človek veľmi dobre vie, že také poznanie musí rozvíjať, aj keď ho humanitné disciplíny často odmietajú.
Humanitné disciplíny si však všímajú iné spôsoby, akými človek vníma svet. Tie, ktoré nepotrebujú presnú analýzu: Svet zážitkov, predstavivosti, túžob, pocitov, motívov, postojov, vzťahov, správania, svet symbolov a významov, ten svet je ťažké uchopiť a ešte ťažšie ho zmerať (aspoň dnes).
Tento svet zasa často odmietajú prírodovedné a technické odbory.
Ale pre svoje prežitie obidva svety potrebujeme.