Prečo akademici mlčia o plagiátorstve

Autor: Erich Mistrík | 30.5.2012 o 9:00 | Karma článku: 16,16 | Prečítané:  18167x

Médiá odhaľujú stále nové prípady plagiátorstva, škandály sa množia, len „akademici" mlčia o svojich kolegoch plagiátoroch. Taký názor zaznel nedávno v jednom z komentárov. Všetci určite nemlčia, ale predsa je oveľa viac tých, ktorí nepovedia nič. Ako je možné, že vysokoškolskí učitelia verejne, jasne a hromadne neodsudzujú plagiátorstvo?

Ešte som nevidel hodnotenie vysokej školy, ktoré by registrovalo mieru plagiátorstva. Záverečné práce študentov sa síce už štandardne preverujú cez antiplagiátorský softvér (síce s diskutabilnou kvalitou, ale predsa), práce učiteľov nie.

Ak teda učiteľ vydá knihu-vedeckú monografiu, ktorú dvaja odborníci posúdili a odporučili na vydanie, nikto sa už nepýta, či ju odpísal alebo neodpísal. Ak aj odpísal a príde sa na to, po čase sa zabudne a knižka zostane v hodnoteniach tak či tak uvedená ako vedecká monografia.

Ak niekto vie o prípade, že by sa takáto knižka vyradila zo zoznamov, prosím, nech mi dá vedieť.

Predpokladáme, že posudzovatelia mali prísť na to, že ju odpísal? Áno, mali.

Možno na to neprišli preto, lebo ju poriadne neprečítali, iba zbežne prezreli pre potreby formálneho posudku.

Možno na to neprišli preto, lebo novú literatúru sledujú len sporadicky a nie do hĺbky, takže vlastne - nemajú prehľad o svojom odbore.

Možno na to neprišli preto, lebo na to nechceli prísť. Lebo autor je ich blízkym kolegom a odmietnutie svojej práce by nebral ako súčasť vedeckej diskusie, ale - ako osobný útok. A kto by si zbytočne vyrábal osobných nepriateľov?

Možno na to neprišli preto, lebo vedia, že by sa spochybnili výstupy z jeho výskumného projektu - ale výstupy predsa škola potrebuje na to, aby nemusela vracať peniaze z grantu. Že preukazuje výstupy podvodom? A koho to zaujíma, keď peniaze netreba vrátiť a knižka tak či tak zostane v zoznamoch?

Možno na to neprišli preto, lebo by to vrhlo zlé svetlo na celé pracovisko. A kto by chcel očierňovať vlastnú školu/fakultu/katedru?

Možno na to neprišli preto, lebo on svoju publikáciu potrebuje kvôli kritériám na získanie docentúry či profesúry. Jeho tituly zasa potrebuje škola kvôli akreditácii. Tak je lepšie si nevšimnúť menšiu  či väčšiu mieru plagiátorstva, lebo „by sme nemali docenta/profesora".

Mám však pocit, že spomedzi rôznych foriem plagiátorstva sa najviac rozšírilo využívanie prác svojich študentov/doktorandov („Veď som ho školil", „Veď to robil pod mojím dohľadom"), alebo svojich podriadených („Veď to robil v mojom laboratóriu", Veď je na mojej katedre").

Je totiž veľmi jednoduché prisvojiť si prácu študenta, na ktorú učiteľ dozeral. Alebo sa pripísať ako ďalší autor k svojmu doktorandovi či k svojmu podriadenému učiteľovi. V obidvoch prípadoch podvodníci riskujú možno len nevraživé pohľady, hoci je to taká istá krádež, ako odpísanie celého textu.

Zdá sa mi, že také dôkladné odpisovanie cudzích prác, ako o tom informujú médiá, nie je medzi učiteľmi vysokých škôl až tak veľmi rozšírené. Existujú predsa menej nápadné cesty, ako získať výhody malými trikmi.

Za omnoho škodlivejšie považujem drobnejšie podvody a švindle, ktoré sú oveľa častejšie: Keď sa kvalita publikácie nadhodnotí. Existujú na to dosť jednoduché úskoky, každý z nich po čase vyjde najavo a stane sa nepoužiteľným, ale my sme národ veľmi tvorivý a vždy niekto vymyslí nový úskok. Napríklad:

Keď sa zborník príspevkov označí za monografiu  - lebo monografie majú v hodnoteniach oveľa vyššiu cenu. Alebo keď sa populárny článok označí za vedeckú štúdiu - lebo popularizácia vedy nie je pre hodnotiace komisie zaujímavá. Alebo keď sa učebnica označí za vedeckú prácu - lebo učebnice nemajú v hodnoteniach takmer žiadnu cenu. Alebo keď sa druhé vydanie knižky označí za novú publikáciu, hoci sa zmenila minimálne - lebo potom máme dve publikácie, nie iba jednu. Alebo keď sa iná jazyková mutácia knižky označí za samostatnú publikáciu - z toho istého dôvodu. Alebo keď sa pre jedného autora z kolektívu umelo navýšia percentá jeho účasti - aby sa mu jeho časť mohla rátať ako štúdia, alebo ako monografia. Alebo keď sa ten istý text s drobnými zmenami a pod iným názvom publikuje v inom časopise.

Pre podobné situácie nie je jednoduché stanoviť jednoznačné kritériá, a to sa dá využívať.

Viem, že teraz začnú prírodní vedci, lekári aj ďalší protestovať: Máte publikovať v tzv. karentovaných časopisoch, tam nie je možné podvádzať!

Majú pravdu, plagiáty sa tam naozaj ťažko uplatnia. Ale aj tam je možné pripísať sa ako spoluautor, hoci som nemal podiel na výsledkoch výskumu. Je to možné, je to aj časté. Dokonca sa občas aj dodržiavajú nepísané pravidlá, na ktorom mieste medzi autormi má byť uvedený šéf grantu alebo vedúci katedry.

To všetko sú iba „malé klamstvá", o ktorých ľudia na vysokých školách vedia, ale často mlčia. S pomocou takýchto malých klamstiev, pri ktorých si povieme - „no čo, tak mu to dajme" - sa totiž vysoké školy udržujú nad vodou. S pomocou takýchto malých klamstiev totiž majú dostatok odborníkov - s titulom PhD., docent, profesor.

Mám pocit, že tu je kľúč k „mlčaniu akademikov" o plagiátorstve.

Je to boj o život s jasnou logikou: Ak nemáme publikácie, nezískame tituly. Ak nezískame tituly, nebudeme mať garantov pre potreby akreditácie. Ak nedostaneme akreditáciu, môžeme školu/fakultu/katedru rozpustiť.

Ešte jeden „logický" uzáver je v pozadí: Včera som ja pomohol tebe a schválil som ti tvoje malé klamstvo, dnes si ty nevšimni moje malé klamstvo. Také uvažovanie však vytvára bludný kruh, z ktorého nemožno vyjsť.

V tejto úvahe nechcem nikoho ospravedlňovať, iba opisujem reálny stav. Ani tu nehľadám východiská, úvaha by bola príliš dlhá. Hľadal som len dôvody, prečo asi akademici mlčia.

Vysokoškolskí učitelia z mojich úvah vychádzajú ako partia podvodníkov. Nie je to tak. Väčšinu považujem za poctivých ľudí. Ale neverím, že existuje niekto, kto sa s podobnou situáciou ešte nestretol.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?