Pre koho pracujú vysoké školy

Autor: Erich Mistrík | 21.5.2012 o 12:36 | Karma článku: 9,20 | Prečítané:  1499x

Každá firma musí svoj tovar predať, teda prispôsobovať ho potrebám a požiadavkám svojich zákazníkov. Len tak získa peniaze na svoj chod a môže vyrábať ďalší tovar. Vysoké školy síce nie sú firmy, ale aj tak musia mať niekoho, kto ich výrobky odoberie. V diskusiách z posledných týždňov sa veľa uvažuje o uplatnení absolventov. Zdá sa, že odberateľom produktov vysokých škôl je tzv. prax, teda priemysel, školy, médiá, advokátske kancelárie a ďalšie inštitúcie, v ktorých sa zamestnajú absolventi vysokých škôl. Omyl. Podľa súčasného fungovania systému vysoké školy odovzdávajú výsledky svojej práce hlavne - Akreditačnej komisii.

Niektoré vysoké školy produkujú priemyslové vzory či modely - tie asi skutočne odoberajú priemyselné firmy. Iné pomáhajú poľnohospodárstvu s technológiami. Ďalšie ponúkajú nový softvér. Takým školám odoberá časť produktov ich výskumu „prax".

Iné školy skúmajú napríklad históriu stredovekých slovenských miest, alebo syntax v modernom americkom románe. Tieto výsledky asi odoberá „slovenská a svetová veda".

Na mnohých vysokých školách sa píšu učebnice. Tieto výsledky asi odoberá „školstvo".

Ale kde je hlavný produkt vysokých škôl - absolvent, teda človek, ktorý vyštudoval?

Akoby sme na neho zabudli. Niekedy sa mi zdá, že pre existenciu našich vysokých škôl je síce študent potrebný, ale nie je na prvom mieste. Kacírska myšlienka? Ani nie, ak sa pozrieme, ako a za čo sú vysoké školy hodnotené a za čo dostávajú peniaze. Pretože človek aj inštitúcia pracujú pre toho, kto hodnotí a kto dáva peniaze.

Na to, aby mohla škola prijímať študentov, musí získať akreditáciu, teda Akreditačná komisia musí povedať, že škola môže študentom udeľovať diplomy a tituly. To je celkom logický, správny a už zaužívaný postup.

Akreditačná komisia odporúča na základe dosť prísnych a tiež vcelku logických kritérií: Koľko docentov a profesorov má škola. Koľko vedeckých publikácií škola vytvorila (pozor, nie učebníc, ani nie populárno-náučných textov, ale vedeckých publikácií). Koľko výskumných projektov riešila (pozor, vedeckých projektov, iné sa nerátajú). Kritériom je aj zhoda navrhovaného štúdia so všeobecnými požiadavkami na také štúdium.

Ak škola vyhovie týmto kritériám, získa akreditáciu a môže prijímať študentov. Následne sa pri prideľovaní peňazí zaráta aj počet študentov, ale tí sú až na druhom mieste, najprv musí byť akreditácia získaná na základe uvedených kritérií.

Okrem počtu študentov sa peniaze prideľujú hlavne na základe úspešnosti vedeckých projektov. Z roka na rok je podiel peňazí za vedu väčší a podiel peňazí za študentov menší a menší.

Čo z toho vyplýva? Jednoduchá logika: Obsah štúdia už komisia schválila, netreba o ňom do najbližšej akreditácie špekulovať. Škola sa však priebežne snaží vyrábať docentov a profesorov (mnohokrát kvalitných), publikovať vedecké publikácie (mnohokrát výborné) a riešiť vedecké projekty (mnohokrát na vysokej úrovni), aby jej akreditáciu nevzali, prípadne, aby uspela v ďalšom kole.

Preto sa môže stať, že sa učiteľ vysokej školy nepustí do písania učebnice pre základnú školu, lebo tá v podobných hodnoteniach nemá žiadnu hodnotu, hoci ňou učiteľ ovplyvní desiatky tisícov žiakov. Preto sa aj môže stať, že sa škola nepustí do veľmi praktického európskeho projektu s účasťou viacerých krajín, lebo vo výkazoch sa oveľa vyššie hodnotia tzv. vedecké projekty financované cez tri agentúry - VEGA, KEGA, APVV.

Vysoké školy uvažujú veľmi racionálne: Ak naša existencia závisí v prvom rade od toho, či dostaneme akreditáciu, musíme najprv uspokojiť Akreditačnú komisiu a splniť jej kritériá. Až potom môžeme uvažovať o tom, ako našich študentov pripravíme na ich povolanie.

Vysoké školy preto pracujú hlavne na tom, aby splnili kritériá akreditácie - teda aby mali docentov a profesorov a robili vedu. Absolventi s ich uplatnením sú stále dôležití, ale až na druhom mieste. Ani si netrúfam odhadnúť, na akom mieste sú metódy a kvalita výučby.

Preto sa vysoké školy v minulých týždňoch vypäli k jednému z vrcholných podujatí vo svojej činnosti. Písali sa totiž žiadosti o vedecké projekty pre agentúry KEGA a VEGA a čakali sme vyhodnotenie žiadostí o projekty APVV z minulého roku.

Všetci tým procesom mesiac intenzívne žili, dokonca aj tí učitelia, ktorí sa ho priamo nezúčastnili, lebo všetci vedia, že od neho do veľkej miery závisí ich existencia. Sú to totiž vedecko-výskumné projekty, a tie patria k hlavným kritériám hodnotenia učiteľov vysokých škôl, od Akreditačnej komisie až po dekanáty.

Je logické, že dobrý učiteľ na vysokej škole musí mať za sebou kvalitný vedecký výskum, inak by asi len reprodukoval to, čo „vymysleli" iní. Iba mám pocit, že sa nám trochu obrátila logika - akoby boli výučba už len dodatkom k výskumu.

Bolo by fajn, keby podobné zanietenie, aké bolo vidno na vysokých školách v posledných týždňoch, vzplanulo aj pri úvahách o spôsobe prípravy a uplatnení našich absolventov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?