V tomto texte nechcem polemizovať, či treba alebo netreba maturovať z matematiky. Uvažujem skôr o argumentoch pre jej zavedenie.
Zatiaľ sme nepočuli iný argument pre maturitu z matematiky okrem toho, že podporuje logické myslenie. Teraz sme sa navyše dopočuli, že podporila rozvoj logického myslenia pána ministra.
Minister školstva je človek, ktorý pravdepodobne má dostatok podkladov pre svoje rozhodovanie. Môže ich získavať z výskumov na základných a stredných školách, zo Štátneho pedagogického ústavu, zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, z Metodicko-pedagogického centra, z Ústavu školských informácií, z pedagogických a iných fakúlt vysokých škôl, zo Štatistického úradu SR, zo školskej inšpekcie, zo Sociologického ústavu aj z Ústavu experimentálnej psychológie či z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied...
Myslím, že ich je dosť. Minister sa nemusí spoliehať na svoju osobnú skúsenosť.
Aj keby bol najvyšší činiteľ školstva geniálny a jeho intuícia by okamžite prenikala do podstaty vecí, aj keby preštudoval tony pedagogickej a psychologickej literatúry - nemôže na zdôvodňovanie zásadných krokov pre veľkú časť svojho rezortu (pre celé stredné školstvo) používať svoju osobnú skúsenosť ako argument.
Osobná skúsenosť, hocako hlboká a presná, je vždy len skúsenosťou individuálneho človeka.
Okamžite môžu prísť státisíce ľudí, ktorí budú tvrdiť, že u nich matematika nerozvinula logické myslenie, teda netreba maturitu z matematiky. Prídu ďalší ľudia tvrdiaci, že geografia rozvinula ich priestorové myslenie, teda treba zaviesť maturitu z geografie. Ozvú sa ďalší tvrdiaci, že telesná výchova ich naučila pohybovať sa, teda treba zaviesť maturitu z telesnej výchovy...
Predstavme si, že by ministerka zdravotníctva vyslovila do kamier: Už dlhé roky ma trápia kĺby, preto otvoríme v každom okresnom meste veľké oddelenie ortopédie.
Opierať sa o svoju osobnú skúsenosť môže byť zradné aj v každodennom živote „obyčajného" človeka. Ak svojou osobnou skúsenosťou argumentuje minister, nie je to zradné, ale úplne chybné.