Ráno pred špeciálnou základnou školou

Autor: Erich Mistrík | 14.3.2012 o 18:03 | Karma článku: 8,80 | Prečítané:  1234x

Stretávam ju každé ráno. Neviem, koľko má rokov, ale bude to niekde okolo dvanástich. Prichádza od autobusovej zastávky trochu širokým krokom s taškou na chrbte. Akoby si nevšímala svet, rozpráva si niečo nahlas sama pre seba. Keď sa lepšie prizriem, zdá sa mi, že asi predsa len registruje veci okolo seba - najmä veci, nie ľudí - a komentuje ich. Neviem, čo hovorí, lebo rozpráva ťažko a zle artikuluje. Ešte donedávna ju z autobusu odprevádzala dospelá osoba, ktorá starostlivo hľadela za ňou, kým sa nestratila za rohom. Smeruje do špeciálnej základnej školy.

Každé ráno stretávam aj mnoho iných detí smerujúcich do tej školy. Väčšina z nich má tmavšiu pleť a tmavé vlasy. Idú bezstarostne, akoby vedeli, že ich cez deň nečakajú žiadne povinnosti, iba spokojne prežitý deň medzi vrstovníkmi.

Neviem, či sú tieto ostatné deti rómskymi deťmi. Viem len to, že mnohé z nich prichádzajú autobusmi, ale neviem odkiaľ. Akoby ich škola zbierala zo širšieho okolia.

Idú jednotlivo alebo v menších či väčších skupinách, živo sa zdravia a diskutujú, sú svieže a obrátené k svetu okolo seba, k druhým ľuďom. U najstarších sem-tam zbadám cigaretu, niektoré majú fľašky coca-coly či podobných nápojov. Ich oblečenie nehýri luxusom, ale napovedá, že je o ne postarané.

Neviem, ako zvládajú školu, ale na ulici pôsobia úplne rovnako ako tisíce iných detí pred bežnými základnými školami.

Nezdá sa, že by potrebovali špeciálnu starostlivosť. Pri každej podobnej dvojici, trojici či skupinke rozmýšľam, prečo smerujú do špeciálnej školy. V čom spočíva špeciálna starostlivosť, ktorý akoby potrebovali? Kto ich zaradil do tejto školy a prečo? Stala sa chyba, že postávajú pred špeciálnou základnou školou? Alebo do nej skutočne patria?

S oveľa menšou smelosťou sa ku škole blížia (asi) rodičia s deťmi tiež zahľadenými do seba. Niektorým z detí nesú tašky a ruksaky rodičia, akoby to deti nedokázali, a niektoré deti skutočne pôsobia, akoby bola taška pre ne cudzím predmetom. Niektoré z nich sú mĺkve, iným sa pusa nezastaví. Neviem, ako sa o ne v škole postarajú, ale budia dojem, že špeciálnu starostlivosť skutočne potrebujú.

Koľko z detí, čo navštevujú špeciálne základné školy, do nich naozaj patrí? Koľko z nich tam bolo zaradených len preto, lebo neprešli škôlkou, alebo nedostali v ranom detstve dostatok podnetov od svojho okolia? Koľko z nich tam bolo zaradených len preto, lebo mali tmavšiu pleť a tmavé vlasy? Koľko z nich sa dostalo do podobnej školy len kvôli problémom so zvládaním slovenčiny?

Nebol som na vyučovaní v tejto škole. Keď však ráno vidím jej žiakov, mám pocit, že mnohí z nich do nej nepatria. Mám pocit, že by mohli bez problémov prosperovať v bežnej základnej škole. V hlave mi znie otázka: Sme si istí, že v tom máme poriadok?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?