Čo si mladí odnesú zo školy...

Autor: Erich Mistrík | 16.2.2012 o 14:48 | Karma článku: 8,75 | Prečítané:  1333x

Hovorí sa o nezáujme žiakov, ktorí nemajú žiadnu motiváciu, lebo nevidia pred sebou perspektívu. Hovorí sa o nemotivovaných učiteľoch, ktorí pri problémoch s agresívnymi a apatickými žiakmi utekajú z boja. Hovorí sa o nezmyselných požiadavkách kladených na žiakov. Hovorí sa o nepripravených absolventoch učiteľského štúdia. Čo si z takého prostredia odnesú žiaci?

Dostal som mail od mojej bývalej študentky, ktorá vyjadruje svoje pocity a pozorovania z práce na strednej škole. Je to samozrejme subjektívny pohľad, ale pri tomto čítaní behá mráz po chrbte. Uverejňujem ho bez komentára, aby si každý urobil názor sám. Upravil som len gramatiku. Súhlasila s uverejnením a autorizovala konečný text.

Mail od bývalej študentky:

***************************

Bavím sa na (pedagogickej) literatúre, ktorú čítam... frázy typu „motivujme žiakov", „individuálny prístup"... „poďme znížiť pitie alkoholu u mladých Európanov"... „znížme depresie u mladých ľudí", ...„naučme žiakov hovoriť nie drogám" - fajn, že poznáme problémy, ale stále tam nič nie je, nič konkrétne.

Tak nájde sa občas aj nejaký osvietenec, ktorý napíše, že povedať to nestačí, skúste to takto, ale väčšinou je to skôr nepoužiteľné. Je mi to ľúto, pretože mám pocit (a je stále väčší a stále viac potvrdený), že pri istých situáciách v škole učitelia vôbec netušia, čo robiť a panikária, takže nakoniec bojujú sami so sebou a nie s problémom.

Je ťažké vojsť do školy, kde časť pedagógov čaká na dôchodok a chce vypadnúť, alebo ako moja bývala triedna, ktorá každý rok tvrdí, že odíde. Mladí pedagógovia, ktorí aktívne zháňajú inú prácu, ale tí, ktorí prídu, odučia a vlastne je im to jedno. Ak sa nájde aktívny snaživý pedagóg, tak ak zvládne bojovať s nezáujmom žiakov, ktorý získali na hodinách nezáujmom učiteľov, tak ho zničia kolegovia ... a potom, čo sa čaká od tých žiakov?

Prečo čakáme záujem žiakov? Kladieme na nich veľa požiadaviek a koniec koncov im vôbec nič nie je ponúknuté. Prečo by mali byť motivovaní?

Aby vedeli, že mladí s vysokými školami nemajú prácu? Aby vedeli, že pravdepodobnosť zamestnania v odbore je nulová? Aby vedeli, že ako umelci majú malé šance? Aby prichádzali do sveta, s ktorým nesúhlasia? (Oni si veľmi dobre uvedomujú, čo sa okolo nich deje, mnohí zo žiakov na strednej majú lepší prehľad o svetovej a domácej politike ako ja). Neponúkame im absolútne nič, kvôli čomu by sa mali snažiť.

Neviem, prečo čakáme, že sú nadšení tým, že v konečnom dôsledku budú riešiť tie problémy v spoločnosti, ktoré sa nabaľujú a každá generácia ich pred sebou len tlačí pre tú ďalšiu.

Keď som vážne začala mať ambíciu, že chcem učiť (a naivne aj ambíciu, že chcem niečo zmeniť), akoby som verila, že v istom zmysle by som mala presne robiť to, čo som dúfala, že urobí niekto pre mňa na škole, alebo že by som mala povedať presne to, čo nám vtedy nikto nepovedal.

Keď človek začne mať pocit, že budúcnosť pre neho nie je a vlastne zahodí časť svojho života, nikto mu to nevráti a vždy to ponesie so sebou.

Vidím to na spolužiačke, ktorá sa z anorexie hrabala dva roky, ale organizmus si poznačila na celý život a dostať sa do akého takého normálu ju stálo ďalších šesť rokov ... a nikdy nebude môcť úplne fungovať ako normálny človek. Podobne kamarátka, čo bola závislá od liekov ... a viem aj, ako to zmenilo celú triedu, celé to spoločenstvo to vlastne istým spôsobom poznačilo. Problém jednotlivca je vlastne vždy aj problémom celého spoločenstva (v triede aj mimo nej).

Podobne, ako som to teraz videla aj v inej sfére, a to v agresivite voči druhým, keď bol značne poznačený aj učiteľský zbor, ktorý jednanie v triede úplne zmenil, ale nie tak, aby problém riešil a nakoniec sa celá trieda menila, pretože vlastne už boli v očiach zboru „zatratení".

Niežeby každý žiak mal obrovský problém, ale vlastne je to vek, kedy je vždy nejaký problém, ktorý sa nafukuje.

A vlastne sa nehľadá vôbec spôsob, ako s nimi komunikovať. Napadá mi, že sme mali na škole kurz pedagogická komunikácia... Bolo to  o tom, ako pozdraviť, ako komunikovať s triedou, ale vlastne nič o tom, ako zareagovať na agresívneho, nereagujúceho žiaka. (Pretože s tým som sa stretla vo viacerých triedach, že žiak jednoducho ignoruje proces v triede a nereaguje, pričom nie je agresívny alebo vyslovene arogantný.)

Aj keď v triede nie je žiadny vyslovený problém, stále tam funguje nezáujem. A ja sa tomu ani nedivím, nemám totižto pocit, že by sa k žiakom dostávali informácie o možnostiach, ale o nemožnostiach.

Medzi nimi prevláda skôr realizmus v pohľade na budúcnosť, alebo realistický pesimizmus, než optimizmus či idealizmus, čo je škoda, pretože to by k tomu veku podľa mňa malo patriť.

Ich talent je na jednej strane veľkou výhodou v možnosti nadviazania kontaktu a v tom, že majú istú kompenzáciu, ale na druhej strane je aj často problémom v rámci socializácie mládeže. Ja im chcem dať priestor, ktorý by im mohol dať nádej, motivovať ich, pomôcť, na druhej strane aj udržiavať trochu ten odstup od sveta tam vonku mimo školy. A tam si prestávam byť istá, čo je to tá správna cesta, ale aká je?

Už dávnejšie som zažila, že žiak na strednej nevedel prečítať vetu nahlas! Všetci učitelia to nechávali tak, a pritom stačilo zapojiť celú triedu a vzájomne si pomohli. On sa prestal báť a začal sa viac snažiť s podporou triedy. Učiteľka mi potom povie, že trieda ho tak podporovala aj na ďalších hodinách a o pol roka bolo takmer všetko v poriadku ... a to mi stačili dve vety počas mojej študentskej praxe. On sa tam tri roky trápil a ešte čakal, že mu vynadám. Netuším prečo, lebo som bola skôr nahnevaná, čo robili všetci jeho doterajší učitelia.

Zdá sa mi, že som pesimista, ale skôr mi je to len ľúto a cítim sa bezmocne ... ale učiť žiakov neprekračovať hranice v čase, keď sú už dávno za nimi, je hlúposť ... bez ohľadu na to, čo je v osnovách a čo v prípravách na hodinu stiahnutých z internetu (čo ako sledujem je bežná prax, a horšie je, že to človek nemôže mať tým učiteľom za zlé).

***************************

Toľko v maili od mojej bývalej študentky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?