Strach z katarských peňazí v Európe

Autor: Erich Mistrík | 16.1.2012 o 13:37 | Karma článku: 5,57 | Prečítané:  1146x

Je to takmer správa storočia: Bohatý islamský štát bude podporovať moslimov v meste, ktoré je výkladnou skriňou európskej kultúry. Európa sa ľaká - za peniaze z arabskej ropy sa tu bude likvidovať európska kultúra a nenápadne sa budeme všetci islamizovať. O 50 rokov budeme všetci vyznávať len Alaha.

Európa sa síce ľaká trochu pokrytecky, lebo skoro polovicu svojej spotreby ropy kryje arabskou ropou, takže tiež pomáha arabským štátom bohatnúť, ale to je v prípade katarského projektu vedľajšie.

V popredí je otázka - Čo sa stane s európskou kultúrou? Čo môže urobiť snaha Kataru s európskym multikulturalizmom?

Katarský šejk bude zrejme podporovať „svojich". Pokiaľ viem, nebola reč o moslimoch, ale o chudobných parížskych predmestiach. Nemožno teda asi nahlas hovoriť, že Katar bude podporovať svojich občanov - veď toľko ich určite v Paríži nežije, aby potrebovali 50 miliónov € za rok. Asi nemožno ani hovoriť, že bude podporovať moslimov. Oficiálne ide o podporu projektov pre chudobnejších francúzskych občanov.

Ak by išlo len o rozvoj podnikania na parížskych predmestiach, výsledok by mohol byť aj pozitívny. Veď aj iné krajiny investujú do Európy.

Spomeňme si len na čínsky plán vybudovať rýchlostnú železničnú trať Peking-Londýn. Určite o nej neuvažujú pre naše pekné oči, bola by hlavne na prospech Číne, ale predpokladám, že by priniesla podnety aj pre rozvoj nášho svetadielu. Aj Rusko stavia Nordstream preto, aby mohlo do Európy vyvážať viac plynu, a pomôže to hlavne Rusku - ale aj Európa sa bude môcť pokojnejšie rozvíjať, ak si tým zabezpečí stabilné dodávky plynu. Aj USA desaťročia masívne investovali do Európy (YMCA, Marshallov plán a ďalšie) - tiež to robili preto, lebo potrebovali pokojnú demokratickú Európu, avšak zároveň podnietili prudký rozvoj viacerých európskych krajín.

Za každou podobnou investíciou je teda nejaké „ale".

Katar to tiež nebude robiť pre dobré francúzske víno a pre nezištný rozvoj parížskych múzeí. Asi tým chce niečo dosiahnuť.

A preto sa Európa naľakala.

Stane sa teda to, čoho sa Európa naľakala - bude katarský šejk nenápadne podporovať moslimskú identitu francúzskych občanov?

Multikultúrny optimizmus posledných desaťročí dostane poriadnu facku. Toleranciu voči inej kultúre budú Európania považovať za nebezpečnú, lebo hrozí, že v európskej otvorenosti a tolerancii priveľké peniaze prevalcujú domácu kultúru. Teda hrozí, že parížske predmestia postupne stratia svoj kresťanský alebo laický charakter a stanú sa moslimskými.

Ak už aj teraz patrí Paríž k najväčším moslimským mestám v Európe, tak vzniká predstava plazivého rozširovania islamu v mýtickom centre európskej kultúry.

Multikultúrna skepsa posledných rokov dostane za pravdu. - Pozrite sa, čo spôsobila vaša tolerancia voči iným! Už nás idú prevalcovať.

Dalo sa čakať, že jedna z prvých reakcií príde od francúzskej kandidátky na prezidenta, pravicovej a nacionalistickej političky, pani Marine Le Pen, ktorá jasne pomenovala základný strach Európy - moslimovia!

Na Slovensku sme katarský projekt zaregistrovali, ale inak sa už nejaký čas tvárime, že sa nás to netýka. Priamo sa nás nedotýka, u nás sa akosi tie arabské štáty nechystajú investovať, a ak by investovali, tak zrejme do rozvoja Piešťan. Ale:

Už aj na Slovensku sa niekoľko rokov ozývajú hlasy o zlyhaní multikulturalizmu a o potrebe posilňovať „pevnosť Európa". Dôsledky katarskej iniciatívy vidím aj v posilňovaní podobných hlasov.

Ak sa objaví čo len náznak, že si katarský šejk skutočne vyberá pre svoju podporu moslimov, že s podporou podnikateľských projektov ide o posilňovanie islamu v Paríži, priamym dôsledkom budú protikladné snahy - uťahovanie skrutiek okolo kultúrnej tolerancie v Európe.

Európa, ktorá sa bojí islamu, lebo jeho podstatu považuje za militantnú, zabudla, že celé storočia je islam súčasťou európskej kultúry a európskeho priestoru. Zabudla aj na to, že militantný je každý dogmatizmus, ktorý nepripustí ani za mak odlišných názorov - a v každej ideológii, náboženstve i filozofii či politike môžu existovať liberálne aj dogmatické smery, teda tolerantné aj militantné snahy. Tak isto existujú v islame, ako existujú v kresťanstve.

Ak sa však z podpory chudobných stane podpora islamu, skeptici nebudú svoju skepsu orientovať len na militantné odnože rôznych dogmatizmov. Obávam sa, že skepsu rozšíria na celú myšlienku multikulturalizmu.

Prečo sa obávam?

Lebo sa domnievam, že v dnešnom globálne prepojenom svete nemáme inú možnosť, len sa učiť, ako sa dá nažívať v mieri s odlišnými kultúrami - čo platí tak pre kresťanov, ako pre moslimov, pre džinistov, pre animistov, pre Slovanov rovnako ako pre Vietnamcov, pre politikov rovnako ako pre bezdomovcov.

Ak spochybníme multikulturalizmus v základoch, môže sa stať, že sa prestaneme snažiť o podobné spolunažívanie. Ďalším krokom by bola nenávisť, a potom už len násilie - duchovné, právne alebo fyzické.

Nebezpečenstvo katarského projektu cítim v podobných dôsledkoch. Nie v tom, že by mohol podporovať chudobných moslimov v Paríži.

Možno je to všetko katarskému šejkovi srdečne jedno, možno chce len dobre investovať svoje petrodoláre. A možno je mu jedno, či sa Európa bojí alebo nebojí islamu, veď kapitalistické zákony a otvorený trh mu umožnia nenápadne podporovať rast islamu v Paríži.

Existuje na Slovensku aj seriózne vyhodnocovanie rizík a výhod podobného vstupu zahraničného kapitálu do krajiny, alebo tu máme len vášnivé diskusie na webe? Myslím si, že dnes by sme už boli schopní situáciu vecne zhodnotiť, veď máme už dosť skúseností so vstupom zahraničného kapitálu zo všetkých svetadielov na Slovensko.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?