Planéta mala byť ukážkou, ako digitalizovať naše učebnice. Zdá sa, že po jej krachu zostalo ministerstvo bezradne stáť - nezdá sa, že by chystalo iný projekt digitalizácie našich učebníc.
Takže čo s tými peniazmi?
Podľa zverejneného stanoviska rezortu jedna konkrétna učebnica pre gymnáziá by mohla stáť cca 80 tisíc eur (ako sa vyjadrili v Pravde, 15. júna tohto roku).
Ak by školstvu zvýšilo z Planéty 6 miliónov eur, tak sme mohli vydať navyše 75 učebníc.
Ak by školstvu zvýšilo z Planéty 12 miliónov eur, tak sem mohli vydať navyše 150 učebníc pre stredné školy. Nových učebníc, nie dotlače tých, ktoré vznikli v posledných rokoch.
Ak bolo ministerstvo také veľkorysé, že pri Planéte uvažovalo o cene s neuveriteľným rozsahom, predpokladáme, že bude rovnako veľkorysé aj pri ďalšom využití týchto peňazí. Nedostatok učebníc je tak notoricky známy, že sa opakovanie tejto témy stáva trápne. Ministerstvo by sa mohlo pohodlne z tejto trápnosti vyvliecť tým, že by na trh vrhlo množstvo nových učebníc.
Položme rečnícku otázku. Ako sa zmenila ponuka učebníc pre školy na Edičnom portáli ministerstva po získaní tejto sumy? Prudko sa zvýšila?
Oficiálne vyjadrenia tohto úradu sú opakovanými výhovorkami na liknavosť autorov a ťažkopádnosť vydavateľov. Sú tam problémy, ale nie také, aby bol na Slovensku dlhodobý nedostatok veľkého množstva učebníc. Treba dodať, že viacero z nich sa do škôl nedostali len pre nečinnosť ministerstva.
Skúsme si predstaviť obyčajného občana, ktorý si chce kúpiť auto: Určite bude uvažovať podobne ako ministerstvo - kúpim si buď za 10 tisíc eur alebo za 20 tisíc eur. Veď ani neviem presne, koľko peňazí vo vrecku mám. Ak si nekúpim auto, nakúpim radšej bicykle - 33 alebo radšej 66 kvalitných bicyklov.
Alebo radšej nie, bicykle sa mi nepáčia. Tie peniaze si odložím na budúci rok.
Štátna pokladnica začne čoskoro uzatvárať účty štátnych inštitúcií, možnosť niečo vyfakturovať sa prudko kráti. Stihne ministerstvo využiť 6-12 miliónov eur, alebo ich veľkoryso vráti ľudu - štátnemu rozpočtu? Že si ministerstvo nemôže odložiť peniaze na budúci rok, lebo bude nový rozpočet? Drobnosť, veď nie sú „naše". Teda vlastne - nepatria úradníkom ministerstva.
Teda školstvo túto sumu stratí? Alebo to boli peniaze určené len pre jednu konkrétnu firmu, a keď nie je zákazka, nie je firma, nie sú ani peniaze?
Hospodárili by ministerskí úradníci tak aj vtedy, ak by to boli ich peniaze?