Sú naše deti vymleté a majú školu v paži?

Autor: Erich Mistrík | 16.11.2011 o 22:23 | Karma článku: 11,39 | Prečítané:  2801x

„Dnešné detiská sú vymleté a celú maturitu majú v paži." Nie je to ojedinelý názor. Koľkí už skonštatovali, že deti, teda mládež nemá o nič záujem. Nemajú vlastný názor a médiá nimi manipulujú. Kopírujú svojich rovesníkov alebo vzory z médií. Nezaujímajú sa o nič vážne, nerešpektujú žiadne hodnoty, odmietajú tradície, sú drzé a príliš sebavedomé. Nechcú sa učiť a školu považujú za zbytočnú príťaž. Učitelia ich musia nútiť, aby sa vzdelávali. Kašlú na školu, lebo ich zaujímajú počítačové hry, facebook, alkohol a sex, Twilight a Upírske denníky. Aby to bolo úplné, treba dodať: A nevážia si starších.

Je známe, že také niečo sa hovorí o každej generácii mladých ľudí a iba niektorí dospelí ľudia, ktorí nestratili pamäť, dokážu povedať - Veď aj my sme boli takí.

Ale ak povieme, že deti „majú maturitu v paži", hovoríme niečo špeciálne - hovoríme, že im škola môže byť ukradnutá. Bolo by to pochopiteľné na základnej škole, kde sú prítomné povinne a nemajú úniku. Ukradnutá je im však stredná škola, na ktorej sú dobrovoľne (ak si odmyslíme tlak rodičov). Deti neberú vážne dokonca ani ukončenie strednej školy, ktoré im môže otvoriť alebo uzavrieť dvere do budúceho života. A to je už iný problém.

Prečo asi majú maturitu „v paži"?

Dá sa predpokladať, že preto, lebo ich to nebaví a nevidia tomu zmysel.

Seriózny učiteľ aj rodič sa spýta: Ako je možné, že niekoho nebaví učiť sa na maturitu? Veď si deti maturitou otvárajú svoju budúcnosť!

Spýtajme sa trochu inak. Kedy človeka niečo baví? - Baví nás to, čo je nejako spojené s našim životom, čo v nás dokáže vyvolať pozitívne pocity, čo nás niekam vedie.

Radi sa učíme vtedy, keď pri tom niečo pozitívne prežívame, keď sa dozvieme niečo, čo nejakú súvisí s našimi potrebami a túžbami. Keď cítime, že sa rozvíjame, že sa niekam posúvame, že rastieme. Keď síce možno podstupujeme stres, ale vieme, že sa ten stres oplatí, lebo nás osobnostne niekam posunie.

S nechuťou sa učíme vtedy, ak si do hlavy musíme napchať množstvo vecí, ktorí nijako nesúvisia s našim životom, keď sa to všetko z našej hlavy okamžite vytráca, keď si vôbec nemôžeme vyberať, čo si do hlavy pcháme, keď je to pre nás stres, ktorý sa nám neoplatí. Keď ten stres vedie napríklad len k tomu, že získame nejaký certifikát (= „papier").

V tom prvom prípade náš učenie baví, aj vidíme zmysel učenia. V tom druhom prípade sa nám zmysel učenia veľmi rýchlo stratí.

Samozrejme, deti nemôžu tušiť, na čo sa im zíde to, čo získajú v škole. Celý život budú opakovať - ako opakuje väčšina dospelých - že v škole sa museli učiť množstvo hlúpostí, ktoré nikdy nevyužili.

Netušia, že v škole rástli aj s pomocou ten nenávidenej matematiky, v ktorej zlyhávali pri počítaní slovných príkladov. Netušia, že rástli aj s pomocou toho nenávideného dejepisu, kde si neboli schopní zapamätať to množstvo dátumov. Ale prečo to netušia?

Lebo im asi nikto neukázal, že tá matematika aj ten dejepis môžu byť zaujímavé. Asi si tie deti nevšimli, že matematika v sebe obsahuje čaro presného myslenia, alebo že dejepis je plný nádherných ľudských príbehov.

Že tie deti prišli na hodinu matematiky aj dejepisu už „vymleté" a od prvej minúty sa o nič nezaujímali? Asi áno, ale to znamená, že niečo podobné sa stalo v ročníkoch predtým. Ani tam im nikto neukázal napríklad tú nádheru ľudských príbehov v dejepise. Alebo im nikto neponúkol krásu hry so slovami a so slovným prejavom na slovenskom jazyku. Alebo im nikto neukázal tie fascinujúce premeny živých druhov v prírodopise.

Škola mnohokrát asi netuší, koľko má možností pre zaujatie detí. Koľko úžasných príbehov môže deťom ukazovať a ako ich môže pritiahnuť k úžasným zákutiam poznávania, k úžasným obrazom sveta.

Je oveľa jednoduchšie odrecitovať fakty ako spojiť ich do príbehu. Je oveľa jednoduchšie vyžadovať od detí len vyrátanie príkladu ako im podsúvať radosť z odhaľovania pravdy.

(Nech mi matematikári aj dejepisári odpustia, použil som ich len ako príklad. Ak sa im to nepáči, nech si dosadia ktorýkoľvek iný predmet.)

Deti asi maturita nebaví preto, lebo nemôžu na maturitu urobiť nič vlastné, svoje, originálne, ale musia si hlavu zapĺňať informáciami, ktoré sú im cudzie. Učitelia si pritom myslia, že deti sa v príprave na maturitu učia rozmýšľať o veciach. Deti si myslia niečo iné: Že sa musia na maturitu množstvo vecí nabifľovať.

Prečo však musia na gymnáziu maturovať aj deti, ktoré sú manuálne veľmi zručné a mohli by byť výbornými stolármi a krajčírmi? Prečo sa musia princípy vyššej matematiky učiť deti, ktoré sú umelecky nadané? Prečo sa musia od malička učiť cudzí jazyk deti, ktoré ledva zvládnu svoj materinský jazyk? Prečo musia na hudobnej výchove spievať deti, ktoré nemajú hudobný sluch, ale majú presné exaktné myslenie?

Lebo sa im to NIEKEDY zíde? Áno, tak sa to zdôvodňuje. Lenže zíde sa im práve TOTO? Prečo sú tvorcovia obsahu vyučovania a učitelia takí múdri, že vedia presne, čo sa deťom ZÍDE? Kde zobrali tú múdrosť?

Alebo sú rodičia takí múdri a vedia, čo je pre ich deti DOBRÉ? Kde zobrali tú múdrosť?

Tieto otázky treba klásť obidvom stranám.

Rodičom, ktorí nútia svoje deti, aby plnili... čo vlastne ... nesplnené sny rodičov? predstavy rodičov o schopnom dieťati? túžby rodičov, aby dieťa podávalo špičkový výkon?

A treba ich klásť škole, ktorá nedokáže deti zaujať pre to, čoho sú deti schopné, ale snaží sa všetkým deťom rovnako vtĺcť do hlavy všetko.

Kde je chyba, keď deti majú maturitu v paži? V deťoch?

Nie - zlyhávajú rodičia, ktorí svoje deti tlačia do zbytočného vzdelávania a zlyháva škola, ktorá deti nedokáže zaujať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?