Načo potrebuje Bratislava kultúru v PKO?

Autor: Erich Mistrík | 24.10.2011 o 11:32 | Karma článku: 14,61 | Prečítané:  6176x

PKO je kultúrnym stánkom. V PKO sa vystriedali generácie. V PKO rástla bratislavská kultúra. V PKO sme prežili veľa pekného. PKO je nasiaknuté atmosférou zážitkov. PKO je naša mladosť. PKO nám chcú zobrať chamtiví finanční žraloci. PKO predali podvodným spôsobom... Treba pokračovať? Asi je to všetko pravda, ale čo keď sa stane zázrak a PKO bude fungovať naďalej tak, ako fungovalo? Čo tým Bratislava získa?

 

Samozrejme, zázrak sa nestane, PKO je už dávno odpísané. Odpísal ho podpis pod zmluvu o predaji pozemkov, na ktorých stojí. Všetky ostatné akcie okolo jeho zbúrania-nezbúrania sú už len rituálnymi tancami. Vrátane teatrálneho „začiatku búrania", vrátane „občianskych hliadok" a pod.

Dokonca vyšla aj krásna knižka o tom, čo PKO pre Bratislavu znamenalo, ktorú si pamätníci zaradia ako poklad do knižnice - a to bude všetko. Aspoň niečo po PKO zostane.

Bolo by pekné, keby sme si vážili svoju históriu a mohli spomienky na ňu uchovávať ako skanzen. Je smutné, že Bratislava si dlhodobo neváži svoju históriu a bez milosti likviduje spomienky na minulosť.

Ale čo ak sa naozaj stane zázrak a PKO zostane stáť a bude fungovať naďalej?

Budú sa v jeho tanečnej sále konať tanečné kurzy pre stredoškolákov? Alebo tam budú filmovať Let´s dance...

Budú v jeho menších priestoroch hrať bábkové divadlo? Alebo tam nájdu miesto burzy filatelistov...

Budú sa v jeho vestibule konať dni ezoteriky? Alebo blšie trhy...

Budú v jeho veľkej sále pesničkové súťaže? Bratislavská lýra už asi ťažko, ale taká Super star by sa tam vošla...

Budú sa v jeho veľkej sále konať celorepublikové zjazdy politických strán a umeleckých zväzov? Alebo sa tam budú udeľovať obskúrne ceny pre mysteriózne celebrity, ktoré sa zjavili nevedno odkiaľ...

Alebo sa tam vrátia Bratislavské džezové dni?

Navštívil som džezové dní v Inchebe. Prvýkrát vo svojej existencii vyšli z PKO, lebo už nemali inú možnosť. Tak zakotvili inde - ale prečo práve v Inchebe?

Lebo je tam dostatočne veľký priestor pre hudobníkov aj pre divákov. Lebo je tam dostatočné zázemie pre všetkých. Lebo sa ten priestor dá zmysluplne rozčleniť. Lebo tam môže byť výborná akustika. Lebo sa tam dá bez problémov parkovať. Lebo je nablízku veľa liniek MHD. Lebo koncert nemusí skončiť o desiatej, aby nerušil nočný pokoj...

Možno niečo skutočne chýbalo hudobníkom a organizátorom. Neviem, či im však chýbalo niečo, čo mali v PKO a nemali tu. Nostalgia zrejme fungovala, ale nebolo ju veľmi cítiť. Organizátori sa vyjadrovali, že im Incheba poskytla výborné podmienky. Neviem, či niečo chýbalo divákom. Mám pocit, že aj pre divákov boli podmienky výborné.

A čo sa stalo, keď „džezáky" neboli v PKO? Mám pocit, že vlastne nič.

Treba vôbec toľko bojovať o zachovanie PKO?

Dnes je to už určite prehratý boj, lebo tá budova o chvíľu aj tak spadne sama. To bude také slovenské riešenie - nechajme veci dovtedy spustnúť, kým sa problém nevyrieši sám. Ale...

Jedným z hlavných argumentov proti zbúraniu PKO je tvrdenie, že Bratislava nemá priestory, ktoré by PKO nahradili. Také isté zrejme naozaj nemá, veď dva rovnaké priestory ani nemôžu existovať. Má však iné - lebo žijeme v inom svete.

PKO mali zmysel vtedy, keď Bratislava nemala nič. Podľa vyjadrenia Š. Holčíka malo byť PKO ako kultúrne centrum okrem iného náhradou za Redutu. Ak by sa teda pôvodný výstavný areál - PKO - nestal kultúrnym stánkom, bojovali by sme dnes za to, aby sa všetky vymenované kultúrne akcie konali v Redute?

Keď sa z PKO stávalo kultúrne centrum, v päťdesiatych rokoch minulého storočia, mala Bratislava o polovicu menej obyvateľov ako dnes. Bola provinčným mestom a cieľavedome ju uzatvárali pred svetom. Jej kultúra - napriek všetkej nostalgii - mala silnú provinčnú príchuť. Celú jej kultúru kontrolovala moc. Malé formy kultúry sa nepestovali, alebo systematicky likvidovali. Potrebovala jedno veľké kultúrne centrum, kde mohli byť veľké akcie pod kontrolou moci.

Dnes je Bratislava moderným veľkomestom. Je hlavným mestom štátu a cieľavedome sa otvára svetu. Súčasťou jej kultúry sa stali najväčšie postavy svetovej kultúry, ktoré si tu takmer podávajú kľučky. Kultúra sa rozvíja na základe iniciatívy ľudí, ktorí niečo chcú urobiť a vyjadriť - nikto ich nekontroluje a nikto ich akcie systematicky nelikviduje. Neustále vzniká nespočetné množstvo menších kultúrnych aktivít.

Medzitým si Bratislava vybudovala množstvo iných priestorov - veľkých aj malých. Lepších aj horších. Hlavne však pestrých priestorov, pretože dnes pre svoju kultúru potrebuje pestré priestory, nie jeden veľký priestor.

Kultúra je totiž dnes v Bratislave veľmi rôznorodá. Priestory na veľké akcie sa tu dajú nájsť.  Ako ukázali posledné „džezáky", čiže veľká medzinárodné akcia - to PKO možno až tak veľmi nechýba. Na malé akcie by zasa bolo PKO neužitočné.

Je fajn, keď ľudia nezabúdajú na minulosť, keď nimi lomcuje nostalgia. Ale Bratislava už nie je tá, čo tu bola pred desiatkami rokov. Ani kultúra už vôbec nie je tá, čo tu bola kedysi dávno.

Je ešte stále nutné mať tu jeden veľký kultúrny stánok? Načo chceme silou mocou natlačiť kultúru v Bratislave do PKO, keď rozmery a charakter kultúry dávno presiahol rozmery a charakter tohto komplexu budov?

Neprihováram sa za búranie starých budov. Sú súčasťou histórie a bez histórie si podkopávame korene súčasnosti. Preto treba veľmi citlivo zvažovať, ktoré zo starých budov si v meste necháme a ktoré už nepotrebujeme. Zvlášť Bratislava by potrebovala oveľa, oveľa citlivejšie zvažovať.

Keby sa budovy PKO podarilo zachovať, možno by z nich vzniklo celkom sympatické múzeum. Ale myslím, že ako kultúrne centrum už dávnejšie dohralo svoju úlohu.

Na záver jeden paradox histórie: Budovy PKO sa pôvodne stavali pre Dunajské veľtrhy. Bratislavské džezové dni začínali teda v priestoroch, ktoré boli pôvodne výstavnými halami. Dnes sa preniesli za Dunaj do iných výstavných hál - ktoré tiež už dávno neslúžia len ako výstavné haly.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?