Načo má slovenčina nejaké pravidlá?

Autor: Erich Mistrík | 7.10.2011 o 16:07 | Karma článku: 10,76 | Prečítané:  2095x

„Otravujete ľudí kvôli nejakému pravidlu, ktoré sa aj tak môže každú chvíľu zmeniť." Len pred chvíľou som čítal takéto vyjadrenie. Autor mal zrejme pravdu, načo sa snažiť rozprávať alebo písať spisovne, čisto gramaticky a správne štylizovať, keď si rozumieme aj tak? Načo sa hrať na štúrovcov?

Otázky môžu pokračovať, pretože pravidlá sa skutočne neustále menia: Načo sú nám potom všetci tí ľudia, ktorí tvoria slovníky o slovenčine, pravidlá slovenského pravopisu, krátke či dlhé slovníky slovenčiny a iné knižky, čo len zaberajú miesto? Veď si rozumieme aj bez nich.

Ale rozumieme si skutočne?

V hrubých črtách určite áno. Pochopíme zmysel výpovede, aj keď je napísaná s ťažkými hrúbkami. Každý z nás sa občas pomýli a urobí riadnu chybu. Nie všetci sme majstrami pera a nevieme všetci pekne, zmysluplne a jasne štylizovať. Občas sa nám podarí veta, ktorej niekto nerozumie.

To je to - niekto nerozumie.

Komunikujeme predsa preto, aby sme si rozumeli. Hovoríme o jemných odtieňoch sveta a o svojich myšlienkach či pocitoch preto, aby naši poslucháči či čitatelia pochopili práve tie jemné odtiene. A stále sa zlostíme, že nám nerozumejú

Na hrubé vyjadrenie základnej informácie nám stačia jednoduché vety s hrubými chybami. Na jemné odtienky s nimi už nevystačíme.

A vtedy je užitočné sledovať, čo hovoria príručky, slovníky.

Hrúbka, teda hrubá chyba, to nie je len ypsilon namiesto mäkkého i. Trápime sa - vlastne učitelia nás trápia - s čiarkami, s veľkými a malými písmenami, s bodkami, so skloňovaním...

Myslím si, že niektorí z tých učiteľov by možno ani nevedeli vysvetliť, načo to robia, a predsa to robia.

Ale - skúsme si zobrať akúkoľvek zmluvu, ktorú sme nedávno podpísali (s mobilným operátorom, s bankou). Ak tie malé písmenká v zmluve prečítame, skúsme si v niektorých vetách dať čiarky a bodkočiarky na iné miesta. Alebo zameňme jednotné a množné číslo tým, že niekde vymeníme ypsilon za mäkké i.

Potom stačí znova starostlivo prečítať vetu a zistíme, že môže byť zle. Tam, kde sme mali nejaké práva, zrazu nemáme žiadne. Tam, kde nebolo potrebné platiť, zrazu platiť treba.

Nuž, na to sú tu všetci tí kodifikátori a strážcovia slovenčiny. Strážia náš jazyk, aby sme si v materinskom jazyku rozumeli.

Možno nás niekedy trochu hnevajú, že nám zakazujú rozprávať, ako nám ústa narástli. Možno nás učitelia naozaj hnevajú, keď tvrdia, že niečo „máme napísať tak a tak." Možno má väčšina z nás dodnes nočné mory zo školských diktátov.

Občas musia títo strážcovia svoje rozhodnutie zmeniť, lebo slovenčina sa mení a ľudia rozprávajú naozaj tak, ako im ústa narástli. Takže občas sa do jazyka dostane naozaj mnoho vecí, ktoré boli „nespisovné". Ale na to sú už títo strážcovia slovenčiny, aby skonštatovali, že slovo už možno považovať za spisovné - že je už normálnou súčasťou jazyka.

 

Na záver príklad pre tých, ktorých som nepresvedčil.

Píšem odkaz manželom. Napíšem: „Ste hladný? Pozývam vás na obed." alebo: „Ste hladní? Pozývam vás na obed."

Koho som pozval na obed?

Ak som napísal ypsilon, je zle, lebo som pozval iba muža. Ušetril som síce za jeden obed, ale dáma sa urazila. Ak som napísal mäkké i, pozval som obidvoch.

Tak preto je užitočné sledovať a dodržiavať pravidlá slovenčiny.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?