Máme múdrych ministrov školstva

Autor: Erich Mistrík | 5.10.2011 o 12:07 | (upravené 5.10.2011 o 12:46) Karma článku: 9,51 | Prečítané:  1809x

Každý minister chce po sebe zanechať stopu. Je to asi prirodzená ľudská vlastnosť, ale určite aj nevyhnutnosť ukázať niečo svojim voličom. Mnohí slovenskí ministri školstva sa snažili vyorať do nášho školstva hlbokú brázdu. Niektoré snahy boli vážne, niektoré komické. Múdrosť politická či ľudská? Múdrosť?

Všetci urobili veľa za tie mesiace či roky v úrade. Systematicky orali brázdy v našom školstve a mnoho vecí poorali. Popri každodennom oraní sa však preslávili aj veľkými činmi.

Minister Ján Pišút sa preslávil tým, že v r. 1990-91 dotiahol na Slovensko množstvo zahraničných fondov a medzinárodnej pomoci. Vedel po anglicky.

Odišiel minister, zahraničná pomoc zostala, hoci za tie roky podstatne zmenila svoje formy. Pretrvala aj napriek tomu, že sa nepáčila viacerým vládam tejto republiky.

Minister Dušan Slobodník sa v r. 1992 preslávil tým, že nechcel, aby v Trnave vznikla nová univerzita. Keď už tomu nemohol inak zabrániť, vymenil v r. 1992 rektorovi na dverách zámok. Bol to šikovný majster.

Odišiel minister, v Trnave sú dokonca dve univerzity, aj tá „jeho" dodnes funguje.

Minister Matúš Kučera sa v r. 1993 vyznamenal tým, že to po niekoľkých  mesiacoch vzdal.

Štátny tajomník. ktorý zastupoval ministra školstva Romana Kováča, sa v r. 1993 preslávil tým, že umožnil premiérovi Mečiarovi urobiť politický obchod. Tak sa do škôl zaviedla povinná alternatíva náboženskej a etickej výchovy. Dnes si už málokto pamätá osoby, ktoré boli v pozadí.

Odišiel štátny tajomník, alternatíva pretrvala dodnes. So všetkými problémami, ktoré spôsobila.

Minister Ľubomír Harach za svojho krátkeho pôsobenia v r. 1994 otvoril dvere fondom EÚ v školstve. Videl dopredu.

Minister odišiel, fondy pokračovali a na mnohé z nich dodnes v školstve spomíname len v dobrom.

Ministerka Eva Slavkovská sa preslávila tým, že v r. 1995 oslávila rakúsky Altőtting a v Ríme navštívila pápeža Jána Pavla II. Tým však pre naše školstvo asi mnoho neurobila.

Oveľa väčšiu slávu si získala príkazom ministerstva, aby sa žiaci v slovenských školách učili preambulu Ústavy SR. A tak žiaci recitovali, že „My, národ slovenský... uznášame sa prostredníctvom našich zástupcov na tejto ústave:" Len neviem, či recitovali aj tú dvojbodku na konci a čo v triedach nasledovalo po dvojbodke.

Odišla ministerka, zrušil sa aj príkaz ministerstva a deti sa už preambulu neučia.

Minister Milan Ftáčnik sa okolo r. 2000 preslávil snahou zaviesť do škôl jogu. Veď ju sám cvičil.

Vyvolal prudkú odmietavú reakciu najväčších kresťanských cirkví na Slovensku. Mali dojem, že minister ide zavádzať aj hinduizmus, aj budhizmus, aj učenie Šrí Činmoja a ešte všeličo iné, cudzie našej kultúre. Teda, nejde ich len zavádzať, ale chce deti získavať na stranu týchto učení - a čo by sme potom robili my s našim najlepším a najmorálnejším kresťanstvom!

Ministrovi sa nepodarilo presadiť do telesnej výchovy prvky jogy, odišiel z úradu, stratila sa aj všetka snaha o jogu.

Minister Martin Fronc o pár rokov neskôr nenápadne presadil povinnú alternatívu náboženská/etická výchova do celej povinnej školskej dochádzky.

Bolo to veľmi nenápadné, tak ako celá činnosť tohto ministra. Minister odišiel, alternatíva je večne živá.

Minister Ján Mikolaj sa preslávil dvoma vecami.

V r. 2008 spustil reformu v obsahu vzdelávania. So všetkými zmätkami, ktoré narýchlo pripravená reforma musí priniesť. Vyvolal prudkú odmietavú reakciu medzi učiteľmi, ale reformu presadil. Napriek plánom jeho nástupcu, reforma pokračuje dodnes.

V r. 2010 presadil aj novú výzdobu škôl a tried. Dnes všade visí vyobrazenie štátnej vlajky (nie vlajka samotná), slová štátnej hymny a preambula Ústavy SR (opäť s dvojbodkou na konci). Občas deti aj počúvajú štátnu hymnu. Chabé námietky škôl, že na to nemajú peniaze, si ministerstvo v podstate nevšímalo.

Odišiel minister, výzdoba zostala. Nad ňou ešte visí aj štátny znak, prípadne obraz prezidenta. Nebývalý vklad do vlasteneckej výchovy mladej generácie!

Minister Eugen Jurzyca si za svoju zobral digitalizáciu školstva. Zdalo sa, že jej hlavným výstupom bude plošný nákup Planéty vedomostí. (Nie plošné zavedenie, iba plošný nákup.) Zrejme prudká diskusia o účelnosti využitia tých miliónov eur, čo to všetko malo stáť, priviedla ministra k odvolaniu tohto zámeru.

Dúfajme, že iné digitálne zámery ministra budú lepšie premyslené a viac budú rešpektovať realitu škôl.

A ešte sa rozbehol projekt debyrokratizácie školstva. Ktovie, či názov tohto projektu nie je sám dosť byrokratický... Snáď budeme môcť o pár rokov napísať: Minister odišiel, byrokracia v školstve je podstatne menšia.

Múdri sú tí naši ministri.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?