Planéta vedomostí nie - a čo teraz?

Autor: Erich Mistrík | 24.9.2011 o 9:44 | (upravené 24.9.2011 o 22:15) Karma článku: 7,01 | Prečítané:  1391x

Ministerstvo školstva asi nekúpi vlajkovú loď digitalizácie školstva - Planétu vedomostí. Minister je síce opatrný, ešte nepovedal jednoznačné nie, ale schyľuje sa k odmietnutiu. Čo bude nasledovať potom? Ministerstvo ušetrí milióny eur. Nehovorme to nahlas, aby si to nevšimol minister financií, lebo ich vezme späť. Radšej nech ich ministerstvo školstva rozumne využije inde. Aké má možnosti, ako ich asi využije?

Sám minister školstva sa vyslovil, že nakúpi digitálne učebnice, že rokuje s Čechmi o ich učebniciach, že doplní do škôl „klasické" papierové učebnice (s ktorými však podľa neho autori aj vydavatelia meškajú!).

Milióny eur z Planéty vedomostí by pravdepodobne pokryli všetky desiatky učebníc, čo chýbajú na školách. Ak pôjde o digitálne učebnice, tých nebudú desiatky, ale za tie isté peniaze určite menej, lebo čokoľvek je dnes založené na elektronike, všetko sa platí mnohonásobne viac ako papierové produkty.

Zdá sa, že minister starostlivo počúval tých učiteľov a odborníkov, ktorí ho upozorňovali - až kričali - že Planéta vedomostí nie je vhodný produkt. Tešme sa uvážlivosti ministra školstva.

Zdá sa, že minister menej počúva tie hlasy, ktoré hovoria o neefektívnosti tvorby a nakupovania digitálnych učebníc - kvôli vybavenosti škôl, kvôli vybavenosti domácností, kvôli neschopnosti mnohých učiteľov pracovať s nimi, kvôli nedostatku autorov (autorov chýba oveľa, oveľa viac, ako chýba pri tvorbe papierových učebníc).

Jeden hlas v diskusii zaznel veľmi slabo: Digitálne učebnice by dnes posilňovali nerovnosť v našom základnom a strednom školstve! (V ďalekej budúcnosti - kedy? - by situácia pravdepodobne bola iná, ale bavíme sa o horizonte najbližšej budúcnosti, pretože učebnice chýbajú dnes.)

Ak nie sú všetky školy schopné naplno pracovať s digitálnymi učebnicami, ak nie sú všetky domácnosti schopné svojim deťom zabezpečiť plnohodnotnú prácu s nimi doma, čo z toho vyplýva? Že s učebnicami sa bude pracovať na lepšie vybavených školách - teda na tých bohatších a šikovnejších. Že s učebnicami budú doma pracovať deti s počítačmi a s pripojením na internet - teda z tých bohatších a úspešnejších rodín.

Kde zostanú tie školy, ktorým sa nedarí získavať granty a sponzorov na svoje vybavenie? Nerobme si ilúzie, stav na školách vôbec nie je dobrý, a to aj napriek pätnásťročnej masívnej podpore elektronizácie škôl ministerstvom.

Kde zostanú tie deti, ktorých rodičia nemôžu zabezpečiť „elektronizáciu" domácnosti? Tiež si nerobme ilúzie, stav nie je taký, ako vyzerá pri pohľade na stredné a vyššie sociálne vrstvy vo veľkých mestách.

Tieto školy aj tieto deti zostanú pozadu. Vzdelávanie týchto detí sa bude uberať inak ako vzdelávanie tých šťastnejších detí.

A sme pri koreni veci. Je notoricky známe, aké úspešné je fínske školstvo. Jedným z hlavných dôvodov bol fakt, že od deväťdesiatych rokov systematicky pracovali na tom, aby všetky deti dostali rovnaké šance. Identifikovali intelektuálne alebo sociálne slabšie deti a systematicky sa im venovali. Slabšie deti pracovali pod vedením šikovnejších, šikovnejšie sa učili rýchlejšie, keď pracovali so slabšími. Rovnakým spôsobom pracovali v centrách aj v roztrúsených osadách, keď sú najbližší susedia vzdialení desiatky kilometrov. Žiadne vydeľovanie intelektuálne a sociálne slabších detí do samostatných tried. Žiadne delenie na bohatších a chudobnejších, šikovnejších a menej šikovných. Žiadna selektívna podpora škôl. Množstvo podporných učiteľov a materiálov pre slabších.

Digitalizácia základného a stredného školstva je dobrá vec. Ak sa o ňu ministerstvo snaží, znamená to, že hľadí dopredu. Netreba sa však o ňu snažiť bezhlavo. Digitalizácia, čo v poňatí ministerstva znamená hlavne digitálne učebnice, to je niečo ako kvalitný komín na školách, zatiaľ čo strechu podopierajú zhnité trámy.

Mnohým školám zúfalo chýbajú základné učebné materiály a učebnice na desiatky predmetov. Nie sú to len klasické učebnice, ale aj mnoho ďalších podporných materiálov, ktoré učitelia na hodinách potrebujú. Digitálne učebnice ich dnes nenahradia.

Existuje viac papierových učebníc, ktoré si ministerstvo objednalo, sú hotové a ministerstvo ich nevydáva. Digitálne učebnice neexistujú, ale ministerstvo ich stále chce.

Učitelia vedia pracovať s papierovými učebnicami, avšak iba málo z nich vie pracovať s digitálnymi učebnicami.

Niekde tu cítim rozpor medzi zámermi a realitou v našom školstve.

Nebolo  by dnes vhodnejšie maximálne saturovať školy papierovými učebnicami (a ďalšími vzdelávacími materiálmi!), postupne experimentovať s digitálnymi učebnicami, systematicky pripravovať autorov na ich tvorbu, systematicky školy vybavovať technikou, aby boli pripravené na masívne nasadenie digitálnych učebnic? Všetci žiaci by tak mohli mať rovnaké šance pre vstup do éry digitálnych učebníc.

Tiež odporúčam nerobiť si ilúzie: Tá éra nie je tak blízko, ako sa zdá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?