Ktoré predmety sú v škole dôležitejšie?

Autor: Erich Mistrík | 27.8.2011 o 17:57 | (upravené 28.8.2011 o 9:38) Karma článku: 10,37 | Prečítané:  2396x

Starý problém pri tvorbe rozvrhu na školách - Ktorý predmet kam a kedy nasadiť? Starý problém pri získavaní učebníc - Ktorú učebnicu najviac potrebujeme? Odmyslime si psychohygienu (telocvik by nemal byť na začiatku vyučovania), odmyslime si krivku žiackej výkonnosti v priebehu dňa, nemyslime na rôzne organizačné problémy, ktoré znemožnia urobiť rozvrh racionálne. Odmyslime si finančné problémy, ktoré nám znemožnia mať učebné materiály na všetky predmety. Aj tak nám zostane otázka - Ktorý predmet je dôležitejší?

Prečo si túto otázku vôbec kladieme?

Lebo od odpovede na ňu závisí napr. výber učiteľov na školu: Chýba nám fyzikár aj občiankár, ale prijať môžeme len jedného. Ktorý predmet uprednostníme? Bežná prax - fyzikára, lebo občianska, to je len také rozprávanie o politike, ale fyziku treba naozaj vedieť.

Alebo nám chýbajú telocvikár a etikár, avšak opäť môžeme prijať len jedného. Prijmeme pravdepodobne telocvikára, lebo to treba vedieť... veď etická výchova je len také rozprávanie v kruhu.

Musíme poslať do dôchodku buď matematika alebo chemikára. Určite pošleme chemikára, lebo chémia je síce dôležitá, ale matematika ešte dôležitejšia.

Máme na škole kúpiť klavír na hudobnú výchovu alebo zariadiť chemické laboratórium? Zariadime laboratórium, lebo veď všetky deti aj tak nemajú sluch, tak bez klavíra sa zaobídeme.

A tak zvádzame každodenné boje sami so sebou, medzi sebou, s riaditeľom, s rozpočtom školy, s vedením obce, s ministerstvom. Kedy si však skutočne položíme otázku, prečo niektoré predmety považujeme za dôležitejšie ako iné?

Najdôležitejšie asi je odučiť materinský jazyk (slovenský, maďarský či iný).

Dôležité je, aby sa deti v škole hýbali - takže telesná výchova je dôležitá.

Deti predsa musia vedieť o histórii svojej krajiny a sveta - takže dejepis je dôležitý.

Vo svojom živote budú neustále niečo rátať, aj celá súčasná veda je založená na matematike, takže matematiku treba odučiť.

Ale veď našu techniku riadia fyzikálne a chemické zákony, sme aj živé bytosti, takže biológia, sme aj občania štátu, takže občianska, žijeme na Zemeguli, takže geografia, všade sú počítače a internet, takže informatika..........

Netreba pokračovať. Každý z učiteľov má dostatok vecných argumentov, prečo je práve jeho predmet najdôležitejší, alebo aspoň dôležitý. Ich argumentom treba veriť, lebo vznikli z hlbokého poznania predmetu.

 

Čo s tým má urobiť riaditeľ? Alebo tvorca rozvrhu? Alebo ten, kto dáva peniaze na život školy? Kde sú tu priority?

A podľa čoho vlastne určiť priority?

V podobných úvahách sa vôbec neberú do úvahy deti. „Ale veď stále myslíme na deti!" Nie, nemyslíme, myslíme na svoje vedy a na svoje predmety.

Ak by sme zobrali do úvahy deti, museli by sme uvažovať úplne inak. Skúsme si predstaviť, ako sa naše deti rozvíjajú:

Pre zdravý rozvoj a pre pohyb vo svete sa musia naučiť niekoľko dôležitých vecí:

  • Komunikovať s okolím, pomenúvať veci a svet, jasne a presne vyjadrovať svoje myšlienky či pocity.
  • Dorozumieť sa s druhými ľuďmi.
  • Logicky, analyticky, racionálne rozmýšľať.
  • S fantáziou,s emocionálnym vkladom tvoriť nové veci.

Všetky schopnosti môžu rozvíjať všetky školské predmety. Ale niektoré predmety sú akoby stvorené pre rozvoj niektorých schopností.

Materinský jazyk - naučí nás presne vyjadrovať, čo máme v hlave, naučí nás komunikovať. Treba na materinský jazyk špeciálny talent? Vôbec nie, ak deti nemučíme jazykovednými poučkami, ale pomáhame im rozvíjať ich schopnosti seba vyjadrenia.

Cudzí jazyk - pomôže nám dorozumieť sa s druhými ľuďmi. Treba na cudzí jazyk špeciálny talent? Vôbec nie, ak ho vyučujeme prirodzene tak, ako sa deti učia materinský jazyk a ak z neho nerobíme jazykovedu.

Matematika - logické, analytické, presné, racionálne myslenie. Myslieť učí žiakov napr. aj občianska výchova, ale matematika v nich najlepšie rozvinie a podporí presnosť myslenia. Treba na matematiku špeciálny talent? Vôbec nie, ak nechceme z detí vychovať matematikov, ale ak matematikou rozvíjame presnosť myslenia, ak učíme deti zapájať presné uvažovanie do každodenného života.

Umelecké predmety (Výtvarná výchova, alebo Hudobná výchova, alebo Umenie a kultúra) - fantázia, tvorivosť, emocionalita, zmyslové podnety, variabilnosť. Fantáziu a tvorivosť rozvíja napr. aj chémia (teda ak je kvalitný učiteľ...), ale umelecké predmety to majú ako hlavnú náplň svojej práce. Treba na umelecké predmety talent? Vôbec nie, ak nechceme z detí vychovať umelcov, ale ak umeleckými predmetmi len rozvíjame zmyslové pôžitky a fantáziu, ak učíme deti prepájať myslenie s fantáziou.

 

Všetko, čo robia ostatné predmety so psychikou žiakov, je určite tiež dôležité. Ale bez toho všetkého by sa deti zaobišli. Prežili by aj bez znalosti Farradayovho zákona, aj bez poznania hlavného mesta USA, aj bez porozumenia volebnému systému v SR, aj bez poučenia zo SNP, aj bez poznania princípu Mendelejevovej tabuľky, aj bez mnohého iného.

Viem, že mnohí učitelia ma nebudú mať radi pre tieto kacírske myšlienky. Nechcem však povedať, že ich predmety v škole netreba. Len sú podľa mňa až na druhom mieste za kľúčovými predmetmi.

Každý predmet má na škole svoje miesto. Niektoré sú však pre prežitie nevyhnutné.

Žiaci budú mať v živote problémy, ak ich škola nevybaví schopnosťou jasne a presne komunikovať, jasne a presne rozmýšľať a naplno využívať svoju fantáziu a zmysly.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?