Prečo vysoké školy pútajú takú pozornosť?

Autor: Erich Mistrík | 20.7.2011 o 22:45 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  1281x

Je to zvláštny úkaz. Kedykoľvek sa v tejto republike niečo šuchne o vysokých školách, hneď sú toho plné médiá: Minister povolil vznik novej vysokej školy - Minister odmieta profesora - Na prijímacích pohovoroch sa podvádzalo - Agentúra ARRA hodnotí vysoké školy - Dekan plagiarizoval sám seba - Študenti majú platiť školné - Študenti nemajú platiť školné - Novela zákona o VŠ - Novela novely zákona o VŠ - Novela novely novely zákona o VŠ... A tak dookola.

Médiá sa idú pretrhnúť. Ľudia diskutujú, či sa na prijímačkách skutočne podvádzalo. Všetci vedia, že prezident by nemal - alebo mal - menovať profesorov. A všetci máme názor na kvalitu vysokých škôl.

Samozrejme, hodnotíme ich paušálne - všetky sú zlé, lebo: Študenti hovoria o nezaujímavých prednáškach a o tom, že im škola „nič nedala". Učitelia hovoria o tom, že sú zavalení administratívou. Vedenia škôl sa sťažujú, že nemajú dosť peňazí. Zamestnávatelia sa sťažujú, že absolventi škôl nie sú pripravení pre prax. Ministri a poslanci hovoria, že vysoké školstvo treba zreformovať.

Dôvod je predsa veľmi jednoduchý. Vysokých škôl je veľa, a už len preto nemôžu byť kvalitné. Veď už každé okresné mesto má svoju vysokú školu. Nemôžeme predsa mať toľko kvalitných učiteľov! - Koľkí z nás ešte tento názor nepočuli?

Takéto paušálne hodnotenie asi nie je veľmi na mieste. Ale čo sa potom deje? Prečo sa univerzitám a vysokým školám venuje toľko pozornosti?

Prvé, čo človeku príde na um, je úcta k tomuto národu: Národ si váži svojich vzdelaných ľudí, chce mať kvalitne pripravenú inteligenciu, preto venuje jej príprave veľa pozornosti.

Nie som si istý. Často mám pocit, že tento národ si vzdelanie váži len slovami, ale v reálnom živote si viac váži špekulantov a nepoctivcov (ktorých slovne odmietame). Tí majú krajšie autá a väčšie domy, ako iní, čo dreli vysokoškolské lavice. (Samozrejme, zovšeobecňujem, a nemal by som, pretože aj poctivci a vzdelanci majú často krajšie autá a veľké domy.)

Úcta k vzdelaniu to asi nebude.

Možno si tento národ ctí právny systém a všetci chceme, aby vysoké školy fungovali spravodlivo na právnych základoch. Preto venujeme veľa pozornosti kritériám ich hodnotenia, Akreditačnej komisii, ich právnemu postaveniu v štáte, ich vnútornému fungovaniu...

Moja istota sa veľmi rýchlo rozplýva v dym. Nedokážem uveriť, že tento národ si váži právo, právny systém a fungovanie právneho systému.

Úcta k právu to veru tiež nebude.

Alebo je tento národ tak prudko zameraný proti korupcii, že keď sa len šuchne tieň podozrenia na nejaké podvádzanie na vysokej škole, hneď sme všetci na nohách?

Ani tu nie som si istý. Možno slovne a na verejnosti odsudzujeme korupciu, ale správame sa všetci tak čestne aj vtedy, keď ide o prijatie našich detí na „dobrú" vysokú školu? Správame sa všetci tak čestne aj v nemocniciach...na rôznych úradoch...pri technickej kontrole auta...? Stačí si pozrieť texty v médiách za posledný mesiac, aby sme videli, ako u nás odmietame korupciu a ako sa všetci správame nekorupčne.

Odpor ku korupcii to asi nebude.

Možno je dôvod hlbší: Asi má tento národ v živej pamäti, že zápas proti totalitnému komunistickému režimu v r. 1989 spustili študenti vysokých škôl. Študenti predsa vtedy ukázali, že sú výkvetom národa, treba im preto zabezpečiť kvalitnú prípravu.

Opäť som si nie istý. Samozrejme, odvodzujeme legitimitu svojej demokracie aj odtiaľ, ale ten rok sa udial pred... koľkými rokmi? Všetci ľudia, ktorí v tejto krajine majú cca 30 rokov a menej, si ho nemôžu pamätať, neboli na svete, alebo boli malými deťmi. Poznajú ho len z počutia, zo škôl, z médií - je to pre nich niečo naučené. 30 a menej - nebude to takmer polovica obyvateľstva?

Určite veríme v demokraciu v tomto štáte (poznámka bokom - určite? všetci?) a vieme, že tam kdesi má ona časť svojich koreňov. Koľkí z nás si však uvedomujú, že študenti vysokých škôl boli v centre diania?

Rok 1989 to asi nebude.

Alebo je tento národ finančne veľmi disciplinovaný a stráži si verejné financie. Preto môže byť dôvodom fakt, že vysoké školy spotrebujú množstvo peňazí z verejných prostriedkov. Keďže tých prostriedkov veľa, treba veľmi starostlivo strážiť ich efektívne využitie na školách.

Moja istota opäť nemá pevný základ. O koľko viac verejných prostriedkov spotrebujú iné rezorty a venujeme im neporovnateľne menšiu pozornosť. - Doprava, farmaceutický priemysel, energetický priemysel, poľnohospodárstvo... Sú vôbec prostriedky vynaložené na vysoké školy (nie na celé školstvo, len na vysoké školy) porovnateľné s týmito rezortmi? Mám pocit, že keby sa každému detailu z týchto rezortov venovala rovnaká pozornosť ako životu vysokých škôl, naše denníky by mali sto strán.

Starostlivosť o verejné financie to asi nebude.

Nerozumiem. Neviem nájsť dôvod, prečo sa v tomto národe venuje toľko pozornosti vysokým školám. Určite je dobre, ak sú pod drobnohľadom médií a verejnosti. Ale aké sú skutočné dôvody tejto pozornosti? Na túto otázku nepoznám odpoveď.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?