Kúpanie ako dôvod neprítomnosti v práci

Autor: Erich Mistrík | 9.7.2011 o 17:53 | Karma článku: 7,74 | Prečítané:  2068x

Urobil som si v práci voľno a išiel som sa okúpať. Počas relaxovania ku mne doliehali útržky rozhovorov z okolia: „Povedala som, že idem k zubárovi a išla som sem." „Bol som tu aj včera, veď v robote všetko dobehnem." „Do videnia, idem do roboty." „A načo by som od rána chodila do roboty." Všetky vety boli oznamovacie, konštatovali fakty, z ktorých netreba robiť problém. Pomedzi ne sa miešali telefonáty s riešením pracovných problémov, pričom ani do jedného telefónu nezaznelo - nemôžem teraz nič riešiť, kúpem sa.

Niektorí z kúpajúcich boli evidentne šéfmi oddelení alebo menších firiem. Myslel som však na všetkých ostatných šéfov, ktorí zbytočne hľadali svojich ľudí. Čo by asi urobili, keby vedeli, že ich ľudia práve relaxujú pri vode?

„Normálny" šéf by asi bol blízko infarktu, keby sme prišli na druhý deň do práce a na otázku, prečo sme deň chýbali, by sme odpovedali - Bol som sa okúpať. Viete, bolo také krásne počasie...

Direktívny šéf by asi svoj nábeh na infarkt uvoľnil tým, že by na nás nakričal: Strhnem vám polovicu platu a dva dni z dovolenky. Zavalím vás takým množstvom práce, že nebudete ani dýchať a nie ešte sa aj kúpať.

Totalita?

Liberálny šéf by možno ťažko prehltol a spýtal sa: A aká bola voda? Možno by ešte dodal, aby sme to druhýkrát nerobili, alebo aby sme mu vopred povedali, že sa potrebujeme okúpať.

Laissez faire?

Formálny šéf by s infarktom nemal problém. Asi by nám predložil dovolenkový lístok: Vypíšte si na včerajšok dovolenku, lebo nie ste zapísaný v knihe dochádzok.

Byrokracia?

Šéf, ktorý chce pracovať v tíme, by možno povedal: Chápem, že potrebujete relaxovať, ale včera sme kvôli vám nemohli dokončiť robotu, všetci museli prejsť na niečo iné. Spôsobili ste nám komplikácie. Ak vás vyradím z projektu, budete chýbať. Radšej sa nabudúce pôjdeme okúpať spolu po dokončení práce.

Tímová spolupráca, alebo naivnosť?

Konzultatívny šéf by hneď zvolal poradu, aby sa s celým oddelením poradil, ako vyhodnotia našu neprítomnosť, a potom by prijal potrebné opatrenia.

Formálnosť? Nekompetentnosť?

Rutinér by určite tiež nemal problém s infarktom. Možno by vyhlásil: Nevidel som vás včera, dúfam, že ste sa dopísali do knihy dochádzok a som rád, že dnes pokračujete v práci.

Povrchnosť a rutina?

Šéf, ktorému záleží na výkonoch firmy, by bol tiež blízko infarktu, ale vyfučal by zrejme veľmi jednoducho - suchým (možno rozčúleným) konštatovaním: Máte výpoveď, flákačov nepotrebujeme.

Bezohľadná orientácia na výkon?

Šéf, ktorý deleguje právomoci, by asi zavolal svojho zástupcu, aby celý problém s nami vyriešil.

Únik od problému? Alibizmus?

Vizionár by sa nás možno spýtal: Čo zaujímavé ste pri vode stretli? Aké nové myšlienky nám odtiaľ prinášate?

Vízia, nadšenie, alebo aj naivnosť?

Zrejme ľahko medzi nimi nájdeme šéfa, ktorého by sme chceli mať. Nie je problém ich stretnúť v každej firme. Ťažšie bude asi zistiť, ktorým z týchto šéfov by sme sa sami chceli stať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?