Že vraj Harry Potter naučil deti čítať

Autor: Erich Mistrík | 7.7.2011 o 22:21 | Karma článku: 10,77 | Prečítané:  2819x

Je takmer notoricky známe, že deti rady sledujú písmenká a obrázky na obrazovkách, ale nečítajú knihy. Nielen slovenské deti, ale považuje sa to za všeobecnú tendenciu tzv. západného sveta. A tu zrazu pred štrnástimi rokmi prišiel Harry Potter. Mnohí sme verili, že deti zrazu začali čítať. Všetky a veľa (lebo Harry Potterov je nekonečné množstvo). Ony aj skutočne masovo začali čítať knihy.

Lenže čo sa nestalo? Prečítali Harry Pottera a... prestali čítať. Počkali na ďalší diel, všetky sa vrhli do čítania, prečítali a... prestali čítať. Počkali na ďalší diel...

Čo sa s tými deťmi stalo? Prečo zrazu toľko čítania chtivých detí a o chvíľu už ani nevedia, ako kniha vyzerá? Prečo tie výkyvy od knihy k internetu, Facebooku, k hrám, ku Skype a ku všetkým tým radostiam elektronického sveta, potom zasa ku knihe a zasa k počítaču?

Zásadná otázka: Naučil ich vôbec Harry Potter čítať? Presnejšie by sme sa mali spýtať: Naučila ich J. K. Rowlingsová čítať?

Po čom vlastne túžia tieto deti? Po krásnom príbehu s pekným koncom? Možno, lebo príbeh čarodejníckeho učňa a mladého čarodejníka je očarujúci. Keby sa to odohrávalo v budúcnosti, mohol by som napísať - pekné sci-fi o tom, že dobro a láska zvíťazia. Keby to všetko skompletizoval Dobšinský, mohol by som napísať - pekná rozprávka o tom, že dobro a láska zvíťazia.

Páči sa im Harry, alebo sa im páči Daniel Radcliffe, ktorý ho stvárňuje? Harry je celkom sympatický a šikovný chlapec s dobrým srdcom. Herec, ktorý ho stvárňuje - bol celkom chutné decko a dnes celkom fešák.

Láka tie deti čarodejnícky svet a jeho tajuplné odtiene? Malý únik z reality - prečo nie?

Alebo sa skúsim opýtať naivnejšie: Páči sa deťom, ako je knižka napísaná?

Myslím, že odpoveď na tieto otázky je v podstate jednoduchá. Stačilo sa pozrieť do londýnskych ulíc, kde deti čakali na vstup na premietanie siedmeho diela filmu o Harrym Potterovi.

Deti uprostred Londýna stanovali, mrzli cez noc v daždi, stáli a tlačili sa tam s pomaľovanými tvárami, s čarodejníckymi čiapkami, v čarodejníckych odevoch - mnohé z nich kopírovali vzhľad Harryho Pottera a jeho súpútnikov. Jedna dievčina sa vyjadrila, že jej šaty sa dajú žmýkať, ale že jej nič nevadí, lebo pre Harry Pottera to urobí... (Rozumej - pre film o Harry Potterovi. Alebo pre jej milovaného Harryho Pottera?)

A tu sme asi pri koreni veci. Urobia to pre ich Harryho Pottera. Nestoja tam kvôli knižke, ani kvôli filmu, ale kvôli Harrymu Potterovi.

Pretože z Harryho sa stala celebrita. Kto si pri pohľade na tie natešené deti na chodníkoch uvedomí, že Harry Potter nie je skutočný hrdina, ale rozprávková postava?

Čo sa teda tie deti naučili z kníh o Harrym? Že stojí za to prenocovať na chodníku, aby sme mohli ako prví (medzi prvými) vidieť nový film o ňom. V tlačenici, zmrznutí, premoknutí, podchladení - pochybujem, že film prežijú tak, ako keby si ho pozreli o týždeň bez tlačenice, odpočinutí a suchí. Alebo ak by si ho pozreli doma z DVD.

Takže čo vlastne tie deti robia? Lepšie to vidno, keď si spomenieme na zbláznený Londýn počas svadby Williama a Kate. Ľudia stanovali a spali uprostred Londýna niekoľko nocí na chodníkoch, varili si jedlo, tlačili sa, mokli... A prečo? Preto, aby mohli Williama a Kate vidieť zblízka.

Avšak ako ich videli? Zazreli ich asi tak na päť sekúnd, keď sa viezli do chrámu a na päť sekúnd po obrade. Nič viac.

Tí, ktorí nepodľahli, alebo nemohli, si celú svadbu pozreli v priamom prenose v televízii. Celú svadbu. S detailmi, s komentármi, s prestrihmi na jednotlivé časti diania...

Zbytočná je otázka, kto čo mal zo svadby. Tí, čo sedeli pred obrazovkami, videli detaily. Tí, čo sedeli na chodníku, nevideli nič, ale mali pocit, že „boli pri tom". Hoci boli „pri tom" oveľa menej ako tí, čo sedeli doma.

Je to také isté šialenstvo, ako keď prichádzali na trh prvé iPhony. Prespávať na ulici, aby som bol medzi prvými, kto si telefón kúpi, je nezmyselné, ak si ho môžem o dva dni kúpiť oveľa pokojnejšie. Dokonca ak si ten telefón kúpim o rok, bude v jeho softvéri oveľa menej chýb, ako bolo v tých prvých kusoch. Ale ak som prespal na ulici a mám jeden z prvých iPhonov, mám ilúziu, že som „bol som pri tom".

Kto ma presvedčil, že treba iPhone okamžite kupovať? Marketingové oddelenie firmy Apple, ktoré spustilo skvelú celosvetovú kampaň.

Myslím si, že toto je aj príbeh detí čakajúcich na chodníku na premiéru filmu o Harrym Potterovi. Myslia si, že nie je podstatné skutočne vidieť a prežiť film vo všetkej pohode. Dôležité je „byť pri tom". Hoci aj bez poriadneho pôžitku. Lebo pôžitkom je byť tam. Neláka ma pôžitok z filmu. Láka ma celebrita, ktorú mi ponúkol filmový biznis.

Zdá sa mi, že Harry Potter nenaučil deti čítať. Mám pocit, že sme svedkami iného efektu: To mediálny biznis okolo Harryho Pottera, teda skvelé marketingové stratégie Warner Bros. naučili deti správať sa tak, ako sa správajú ich rodičia.

Už nech si každý vyberie, či je to správanie zmysluplné, nezmyselné, absurdné, pôžitkárske, návykové, extravagantné, rozumné...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?